Fenomén, kterým se musí zabývat každý hráč a trenér, který to s volejbalem myslí vážně. Volejbalové umění má několik komponent (a výskok k nim nepochybně patří), které se musí vybrousit až na samou hranici dokonalosti. Jedině pak bude výkon celého týmu na úrovni rovnající se mistrovsky dokonalé hře.Citius, altius, fortius neboli rychleji, výš a silněji platí ve sportu stále. Ve volejbale ono altius tedy výš získává větší váhu. Ne že by rychlost a síla nebyla ve volejbalu důležitá, ba naopak, ale překonat zemskou přitažlivost a vyskočit na smeč, na blok nebo při podání, to je přeci jenom denní chleba volejbalisty.

Volejbal je extremně náročný sport na tělesnou přípravu. Není ani aerobní a ani čistě anaerobní. To vyžaduje neobvyklou kombinaci obou energetických systémů. Kondice a tělesná zdatnost jsou dvě části výkonu hráče, které jsou zcela pod jeho kontrolou. Mohou být tak zdatní, jak chtějí být. Potřebují tomu dát jen nezbytný čas a úsilí. Se stále rostoucím příspěvkem vědy pro metodologii by se mohlo zdát, že je vše nebo většina již vymyšlené, zjištěné a zkontrolované. Že existují univerzální programy pro zvyšování tělesné kondice a tím pádem i výkonnosti. K našemu zklamání je věda stále ještě daleko od poskytnutí všech odpovědí. Přesto se však dělá hodně, o čemž svědčí množství literatury vydávané ve světě (hlavně USA), ale dnes i u nás. Velký význam má hlavně literatura zabývající se teorií tělesné přípravy.

Už sa skončili boje dospelých o majstrovské tituly. Medaile sú rozdané a tréneri už pomaly začínajú myslieť na novú sezónu (samozrejme po adekvátnom oddychu). Preto sa v dnešnom príspevku budeme opäť venovať mladšej vekovej kategórii. V dnešnom príspevku si ukážeme niekoľko možností doplnkových cvičení – doplnkových posilňovní, ktoré je možné vykonávať už v juniorskom a hranične aj v kadetskom veku.

V predchádzajúcom príspevku o špecializovaných pohybových reťazcoch sme si ukázali výhodiská a možnosti tvorby pohybových reťazcov. Snahou bolo určiť pravidlá na výber charakteru cvičení. Ďalej sme sa zamerali na množstvo (kvalitatívne aj kvantitatívne), ktoré je možné realizovať v jednom pohybovom tvare. Tiež na intenzitu vykonávaných cvičení, ako aj intervaly oddychu, ktoré by mali tieto cvičenia spájať. Takto sme si vytvorili predpoklad na konkretizáciu takýchto cvičení.

Vo všetkých príspevkoch, ktoré boli uverejnené na týchto stránkach sme sa doteraz zaoberali jednotlivými cvičeniami, ktoré môžeme používať v kondičnej príprave v jednotlivých fázach športovej prípravy. Tieto cvičenia je možné voľne kombinovať podľa zásad tvorby športového tréningu a fyziológie práce ľudského organizmu. Poukazovali sme na možnosti ako samostatne používať tieto cvičenia, alebo ako ich vkladať do herného tréningu. V dnešnom príspevku si ukážeme niekoľko možností ako spájať rozvoj rôznych pohybových schopností v jednom pohybovom tvare. Takémuto spájaniu viacerých následných, presne definovaných pohybov hovoríme ŠPECIALIZOVANÝ POHYBOVÝ REŤAZEC.

V novembri už máme za sebou celú základnú kondičnú prípravu. Začínali sme s rozvojom aeróbnej vytrvalosti a rozvojom „hrubej“, teda kvantitatívnej stránky silových schopností. Používali sme menšie prídavné záťaže a realizovali viac sérií s väčším počtom opakovaní v každej sérii. Takto sme k rozvoju silových schopností pristupovali v dvoch päť až šesť týždňových blokoch. Dosiahli sme tým za základe adaptačných procesov to, že už môžeme „plnohodnotne“ pristupovať k hernému tréningu, ktorý nie je ovplyvňovaný nedostatočnými silovými schopnosťami, či slabou aeróbnou schopnosťou. A na druhej stánke sme si vytvorili dobré podmienky pre stupňovanú kondičnú prípravu práve v rozvoji silových schopností. Až teraz si preto môžeme dovoliť začať zvyšovať prídavné zaťaženia... a to postupne až do jeho maximálnych hodnôt. Na tomto podklade – rádovo s dvoj až troj týždenným odstupom je vhodné sa zamerať na rozvoj akceleračnej a maximálnej rýchlosti.

Kondičná príprava v družstvách extraligy a celkovo v kategórii dospelých je už prepracovaná pomerne dobre. Už pár rokov si tréneri uvedomili, že bez kvalitnej fyzickej prípravy hráči a hráčky nemôžu plnohodnotne využiť svoj herný potenciál a celkový výkon družstva klesá s postupujúcimi minútami zápasu. Preto sa venujú či už komplexne, alebo aspoň čiastočne aj samostatnému rozvoju pohybových schopností, ktoré či už priamo, alebo sprostredkovane ovplyvňujú herný výkon. Trochu inak je to v príprave mládeže. Už vo viacerých článkoch sme sa venovali niektorým tréningovým prostriedkom, ktoré sú v tejto oblasti vhodné aj pre mládež. Dnes si popíšeme celkové zásady rozvoja silových schopností pre obdobie začiatku sezóny... (foto:www.pankiv.cz)

Ak máme také možnosť pravidelne navštevovať posilňovňu a realizovať ucelenú silovú prípravu má význam sa zaoberať aj individualizáciou takejto prípravy. Ak sme v posilňovni iba občas, nesystematicky, naše úlohy sú iné. Tiež u veľmi mladých hráčov pristupujeme k silovej príprave skôr z hľadiska zvyšovania celkového silového tónusu. V takýchto prípadoch je základom precvičiť celé telo a zaťažovať hlavne tie partie, ktoré vytvárajú predpoklady pre aktívne použitie v samotnej hre. Ak ale máme ucelenú kondičnú prípravu a máme možnosti plánovite pristupovať k silovej príprave v posilňovni, vtedy je vhodné individualizovať takúto prípravu podľa možností a schopností jednotlivých hráčov. Pre vrcholový volejbal totiž potrebujeme rozdielne pripravených hráčov na jednotlivé herné funkcie.

V dnešnej dobe je posilňovanie už veľmi bežným doplnkom volejbalového tréningu. Aj na týchto stránkach sme už túto problematiku rozoberali z viacerých stránok. V dnešnom príspevku sa na podnety čitateľov týchto stránok trochu vrátime späť a upresníme si technické vykonávanie jednotlivých jednoduchých aj komplexnýxh cvičení. A to preto, lebo je na jednej tsrane potrebné dodržiavať zákonitosti vývoja mladého organizmu, ak sa jedná o mládežnícke družstvá. Na druhej strane je potrebné plnohodnotne napomáhať k rozvoju jednotlivých pohybových schopností u dospelých volejbalistov a pri volejbalistkách. (foto:www.pankiv.cz)

Dnes je už bežné že, jednotlivé kluby majú svoje vlastné posilňovne. Tie sú viac, alebo menej dobre vybavené posilňovacím náradím. Ale máme aj kluby, ktoré nemajú vlastné posilňovacie „salóny“ a je nevyhnutné, aby navštevovali rôzne FITKÁ, či iné aj nie práve optimálne posilňovne. Jednou z mincí je teda vybavenie samotnej posilňovne. Čím je posilňovňa vybavená kvalitnejšími posilňovacími strojmi o to jednoduchšiu prácu má tréner.