Druhý díl článku o náhledu do programu zaměřeného na rozboj fyzické kondice na univerzitě Minnesota se z pohledu sportovců změní na pohled trenérů a koučů.

Přínášíme vám náhled do programu zaměřeného na rozboj fyzické kondice na univerzitě Minnesota – Silový trénink, rozvoj fyzické kondice. Neexistuje univerzální program na rozvoj fyzické kondice, dovolujeme si zde však uvést náš ideální program.

SILA

 Vytvorenie vzťahu k silovej príprave nie je vždy samozrejmosťou. Sú hráči, ktorí plne a bez problémov akceptujú silovú prípravu a sú ochotný aj mimo klasického tréningového procesu sa jej venovať samostatne v tomto období. Organizmus nie každého sa rýchlo adaptuje na zaťaženie silového charakteru, ale táto schopnosť sa dá dobre rozvíjať. Sú hráči, ktorí už boli sklamaní výsledkom svojho predchádzajúceho snaženia alebo nesprávnym spôsobom realizácie silového zaťaženia v predchádzajúcom období nedospeli k želateľnému výsledku, alebo na druhej strane dospeli k preťaženiu až k zraneniu. Hlavne vo vyššom „hráčskom“ veku sa objavujú zdravotné problémy, ktoré obmedzujú práve tréningovú činnosť v silovej oblasti. Sú to napríklad problémy s kolenami, členkami, ramenami či krížovou oblasťou a to až artrotického charakteru. U týchto hráčov pristupujeme k zaťaženiu väčšími prídavnými záťažami zvlášť opatrne. Niekedy je potrebné pre týchto hráčov vypracovať zvláštne tréningové programy, aspoň v prvých dvoch prípravných obdobiach.

Dnes sa budeme opäť zaoberať viac všeobecnými charakteristikami kondičného zaťaženia z hľadiska rozdelenia – distribúcie takéhoto zaťaženia v priebehu ročného makrocyklu. Je to dôležité preto, lebo jednotlivé obdobia prípravy vyžadujú rôzne prístupy v realizácii kondičného zaťaženia. Spojenie kondičného zaťaženia s herným tréningom je základom a najdôležitejším prvkom volejbalového tréningu. V našich súťažiach sa vyskytujú družstvá s rôznymi možnosťami prípravy. Niektoré družstvá môžu trénovať aj dva krát za deň, iné sa stretávajú dva – tri krát v týždni. A všetky, ak chcú dosahovať dobrú až vrcholovú úroveň musia sa venovať aj špecializovanému rozvoju svojej „telesnej schránky“.

My sa budeme v dnešnom príspevku zaoberať tromi možnými variantmi celoročnej distribúcie kondičného zaťaženia vo volejbale.

Periodizácia vychádza z členenia na obdobia, ktoré boli popísané v knihe – VOLEJBAL – Kondiční příprava (GRADA, 2011).

Opäť sa blíži čas, kedy sa nám hráči začnú vracať s prázdnin a my u mnohých iba tŕpneme, v akom stave sa vrátia. Väčšinou poznáme svoje "ovečky" a vieme predpokladať, že ako a s kým budeme začínať novú sezónu. Lenže sa nám môže stať, že aj u hráčov, u ktorých nepredpokladáme problémy a dúfame, že sa neváľali iba niekde na pláži, po ich návrate iba neveriacky točíme hlavou. Ako potom budeme začínať sezónu, záleží hlavne na stave a úrovni schopností s ktorými sa nám hráči vracajú z dovoleniek. U "profesionálov" zistíme, že nie že iba výrazne neklesli vo svojej fyzickej výkonnosti, ale dokonca pracovali na tých schopnostiach ktoré mali slabšie. Ale ruku na srdce... takých máme minimum. Väčšina si raz za čas išla niekde zahrať volejbal na piesok, alebo na pláž. Možno občas zašli niekam do posilňovne, ale to väčšinou iba preto, aby mali dobrý pocit. No ťažko môžeme čakať, – a to hlavne u mladších jedincov, že sa systematicky zaoberali nejakou fyzickou prípravou. A to ešte sme nespomenuli ženy, kde môže dôjsť k výraznejšiemu nárastu telesnej hmotnosti. 

Každý volejbalista sa raz dostane k bodu, keď si musí povedať – A JE TU KONIEC... U niekoho je to pomerne skoro, ak jeho zdravotné, sociálne, alebo akékoľvek iné problémy prerastú do takých hodnôt, že hráč musí skončiť s aktívnou činnosťou. U iných je to pomerne „neskoro“, teda až niekedy okolo štyridsiatky. Takýto jedinci sú tí šťastlivejší, lebo ich telesná schránka a aj ostatné podmienky umožňujú vysoko výkonnú aktívnu činnosť až do takéhoto športovo veteránskeho veku. Ale jedno je isté, u každého raz nastane ten moment, že je koniec. Teraz je práve tá doba, kedy sa takýto jedinci rozhodujú, či si ešte budú vybavovať novú zmluvu u niektorého domáceho, alebo zahraničného klubu, alebo či sa už budú volejbalu venovať už iba rekreačne.

Postupne sme sa prepracovali až ku dňu. Kedy stojíme pred finálovými zápasmi PLAY OFF a tým pred vyvrcholením celej sezóny. Od tohto výsledku väčšinou závisí celý následný „osud“ družstva, a vytvárajú sa možnosti pre nasledujúcu  sezónu. V predchádzajúcich príspevkoch sem rozoberali konkretizáciu kondičnej prípravy až k tomuto dňu. Rozoberali sme aj deň zápasu s možnosťou tonizácie. Dnes si trochu opíšeme priebeh celého predposledného a posledného dňa pred vrcholných zápasom. Spojíme teda viac odborov, ktoré popisujú tento problém a ukážeme si na možnosti a chyby, ktoré môžu nastať práve na tomto konci prípravy. Totiž aj malá, ale zásadná chyba pár hodín pred takýmto zápasom môže výrazne ovplyvniť, ba až minimalizovať predchádzajúcu (aj keď veľmi aktívnu) prípravu.

Končí sezóna a tým sa aj uzaviera jeden cyklus kondičnej prípravy. Tak, ako sme už písali v niektorých predchádzajúcich príspevkoch, v tomto období  už nie je možné nič nové budovať, nič výrazne meniť, nič prepracovávať. Môžeme iba ťažiť z toho, čo sme vybudovali uvedomelou (ale občas aj náhodnou) činnosťou počas predchádzajúcich mesiacov prípravy. Náhodnou, píšem preto, že niekedy dosiahneme nejaký výsledok a pritom netušíme, prečo prišiel práve teraz a prečo keď sme ho očakávali, tak sa nedostavil. Sme v období, keď sa v dospelých kategóriách rozhoduje o postavení v konečnej tabuľke, a bojuje sa o titul. Preto o výsledku viac krát rozhodujú aj veci, ktoré nie sme schopný si vyskúšať počas celoročnej prípravy, respektíve ktoré by o výsledku rozhodovať nemali. Okrem základu – herných schopností pretavených do jednotnej a cieľavedomej hry nastupujú javy, ako strach z konečného výsledku, pocit slabého tela, tlak okolia na športový výkon či ekonomické tlaky ...

Keď má tréner dostatočný čas na realizáciu plnohodnotného tréningu vo všetkých jeho aspektoch, je to optimálny stav. Vtedy je dostatok času nie len na plnohodnotný tréning ale aj na dobrú kondičnú prípravu. Stále sme totiž ešte v novembri, teda v čase kedy musíme budovať a rozvíjať základné kondičné schopnosti. Nie je ešte možné prerušiť kondičnú prípravu a venovať sa iba hernému tréningu. Takmer určite by sme dospeli začiatkom januára do stavu, kedy by naši zverenci už neboli schopní adekvátne plniť herné úlohy a vtedy by už bolo neskoro začínať kondičnú prípravu odznova. Došla by im – jednoducho povedané – PARA V KOTLI... a to majú hráči ešte pred sebou aspoň tri až štyri mesiace hernej sezóny....

V novembri už máme za sebou celú základnú kondičnú prípravu. Začínali sme s rozvojom aeróbnej vytrvalosti a rozvojom „hrubej“, teda kvantitatívnej stránky silových schopností. Používali sme menšie prídavné záťaže a realizovali viac sérií s väčším počtom opakovaní v každej sérii. Takto sme k rozvoju silových schopností pristupovali v dvoch päť až šesť týždňových blokoch. Dosiahli sme tým za základe adaptačných procesov to, že už môžeme „plnohodnotne“ pristupovať k hernému tréningu, ktorý nie je ovplyvňovaný nedostatočnými silovými schopnosťami, či slabou aeróbnou schopnosťou. A na druhej stánke sme si vytvorili dobré podmienky pre stupňovanú kondičnú prípravu práve v rozvoji silových schopností. Až teraz si preto môžeme dovoliť začať zvyšovať prídavné zaťaženia... a to postupne až do jeho maximálnych hodnôt. Na tomto podklade – rádovo s dvoj až troj týždenným odstupom je vhodné sa zamerať na rozvoj akceleračnej a maximálnej rýchlosti.