Opäť sa začína nová sezóna a s ňou aj začiatok fyzickej prípravy každého jednotlivca v kontexte a spojitosti celého družstva. Sú to dve samostatné časti. Na jednej strane je konkrétny hráč so svojimi silnými aj slabými stránkami a na druhej strane sú potreby družstva a herného postu hráča. To znamená, že je potrebné vytvárať fyzicky zdatného jedinca, ktorý si dobre zastane svoje funkcie v družstve a na druhej strane eliminovať jednotlivé nedostatky u konkrétnych hráčov. Takto to postupuje takmer v každom družstve. Preto sa aj na problém fyzickej prípravy musíme pozerať z viacerých stránok ako sú tréneri bežne zvyknutí.
(foto:www.pankiv.cz)

ZAČIATOK KONDIČNEJ PRÍPRAVY v novej sezóne

 

 

Opäť sa začína nová sezóna a s ňou aj začiatok fyzickej prípravy každého jednotlivca v kontexte a spojitosti celého družstva. Sú to dve samostatné časti. Na jednej strane je konkrétny hráč so svojimi silnými aj slabými stránkami a na druhej strane sú potreby družstva a herného postu hráča. To znamená, že je potrebné vytvárať fyzicky zdatného jedinca, ktorý si dobre zastane svoje funkcie v družstve a na druhej strane eliminovať jednotlivé nedostatky u konkrétnych hráčov. Takto to postupuje takmer v každom družstve. Preto sa aj na problém fyzickej prípravy musíme pozerať z viacerých stránok ako sú tréneri bežne zvyknutí.

 

- potreby hráča pre svoju funkciu v družstve

 

- individuálne schopnosti hráča (dané geneticky)

 

- stav a úroveň rozvoja pohybových schopností (získané tréningom)

 

- momentálny stav (môže sa meniť zo dňa na deň)

 

- predpoklad „vývoja“ hráča od začiatku k záveru sezóny

 

 

POTREBY HRÁČA PRE JEHO FUNKCIU V DRUŽSTVE

Je všeobecne známe, že volejbal v dnešnom ponímaní hry vyžaduje výrazne rozdielnu fyzickú prípravu na jednotlivé herné funkcie. Útočiaci hráči vyžadujú viac prípravy v rozvoji rýchlostných schopností. Súčasne je potrebné rozvíjať silové schopnosti (hlavne dynamického charakteru) spolu v súčinnosti s koordinačnými schopnosťami. Brániaci hráči sa viac potrebujú venovať silovým schopnostiam ako celku. To znamená, že rozvoju všeobecnej (tzv. hrubej) sily, ktorá má vyústiť až k rozvoju maximálnej sily. A v súčinnosti s takouto silou rozvíjať koordinačné schopnosti a drilovo vytrvalostné schopnosti. U nahrávačov je hlavnou potrebou orientačná koordinačná schopnosť v súčinnosti s rozvojom rýchlostných schopností a silových schopností dynamického charakteru. Libero je niečo ako „automatická“ metla. Pre svoju činnosť potrebuje mať výborne rozvinuté rýchlostné a koordinačné schopnosti. Ale toto je možné iba v súčinnosti so silovou a aj vytrvalostnou prípravou. Teda potrebuje takmer všetko... aby mohol na tomto základe zapojiť pohybové zručnosti, ktoré až z každého volejbalistu urobia hráča.

Na druhej strane sa tieto potreby rozdeľujú podľa nárokov na jednotlivé časti tela – hlavne svalového rozvoja. A to aj s bližšou špecifikáciou. Útočiaci hráči sa venujú hlavne úderovej technike po kratšom, alebo dlhšom rozbehu. Základom je teda u týchto hráčov vysoký stupeň rozvoja správneho časopriestorového vnímania a v jeho spojitosti využitie svojich fyzických daností. Brániaci hráči musia vytvoriť „nepriestrelný“ múr proti útokom protihráčov a ich útoky sú takmer výhradne po krátkom rozbehu, alebo úplne bez rozbehu (z miesta po výskoku). Preto je u týchto hráčov základom stabilita. Pevné postavenie na svojom mieste s možnosťou následného rýchleho presunu s opätovným zaujatím stabilného postavenia. U nahrávača sú základom rýchle a „presné“ nohy v spojitosti s presnosťou práce horných končatín. Odhad svojho postavenia v poli a  silovo-rýchlostná presnosť umiestnenia nahrávky smerom k obom kolíkom dáva kvalitu nahrávača. Podobné schopnosti a rozvoj podobných pohybových schopností je potrebný aj u libera. U tohto je to ale spojené s výrazne širšou prácou dolných končatín, ktorá je daná pohybom po ihrisku. A u libera sa vyskytuje najčastejšie aj práca v neštandardných podmienkach – po rôznych neočakávaných útokoch protihráčov, alebo po chybách vlastných spoluhráčov. Vtedy sa jedná o záchranu lopty a tým bodu.

 

INDIVIDUÁLNE SCHOPNOSTI HRÁČA

Každý človek sa narodí s nejakými predpokladmi. O tom sme už písali v predchádzajúcich článkoch. Tak iba v skratke. Vo vývoji človeka sú veci, ktoré môžeme cielene ovplyvniť a veci, ktoré nemôžeme ovplyvniť nijako, aj keby sme ako chceli.

Iba minimálne, alebo nijako nemôžeme pozitívne ovplyvniť napríklad rast jedinca. Samozrejme, že správna výživa, životospráva a podobne vplýva na rast človeka, ale vždy iba v hraniciach, ktoré sú dané genetikou. Telesnú hmotnosť, tú už môžeme ovplyvniť výraznejšie. A to už aj v detskom a dorasteneckom veku. A tak podobne. Ale my sa už väčšinou zaoberáme dospelými jedincami, kde tieto veci sú už ukončené. Ale aj tu sú určité danosti, ktoré je potrebné rešpektovať. Ak je hráč astenický typ, nikdy z neho typ atletický neurobíme. A hlavne, bolo by to kontraproduktívne. Tenký jedinec, ešte neznamená že bude silovo slabý. Nemusí. Efektivita úderu do lopty je daná viacerými faktormi. Tiež ak je hráč „pomalý“, či už pohybovo, alebo ešte horšie v myslení (všeobecne, alebo aj herne), nijako z neho rýchleho hráča neurobíme. Ani pohybovo, ani herne. Atď...

 

STAV A ÚROVEŇ ROZVOJA POHYBOVÝCH SCHOPNOSTÍ

Pod stavom a úrovňou rozvoja pohybových schopností rozumieme aký rýchly, silný a vytrvalý hráč vlastne je. Je to súčet vrodených a natrénovaných daností, ktoré sa prejavia v konkrétnych testových batériách. Preto je vhodné si na začiatok sezóny zistiť, aký hráči sa nám vrátili po lete, respektíve, akých nových hráčov sme získali. Testujeme hlavne silové a rýchlostné schopnosti, ktoré udávajú, ako dynamicky pripravený vstupuje hráč do prípravy. A nezabúdame na vytrvalostné schopnosti, lebo tie by mali byť základom rozvoja v predchádzajúcom období. (Ak sa hráči nevenovali plnohodnotne až do konca prechodného obdobia plážovému volejbalu). V takom prípade sa testovo zameriame viac na silovo rýchlostné schopnosti, ale následne sa v tréningovej činnosti viac potrebujeme venovať rozvoju aeróbnej vytrvalosti.

Ak už poznáme hráčov a zistíme výrazný rozdiel medzi tým čo bolo pred doma mesiacmi a čo je dnes – teda že nastal výrazný pokles (ale aj vzostup) rozvoja pohybových schopností, snažíme sa zistiť, prečo nastal takýto stav. Častejšie sa stáva, že dôjde k výraznému poklesu v úrovni rozvoja rýchlostných a silových schopností, ale občas nastáva aj opačný prípad. Tréner zrazu zistí, že sa mu napríklad vráti hráč výrazne silovo „nabúchaný“. Zisťujeme preto, či sa cielene a dlhodobo venoval hráč silovej príprave a keď už áno, tak či cielene a riadene, alebo iba živelne, ako to často býva. S takýmto prípadom som sa stretol už viac krát, preto ho spomínam.

 

MOMENTÁLNY STAV

Je možné, že stav, v ktorom sa hráč v deň testov nachádza je ovplyvnený vonkajšími činiteľmi. Nie je to časté, ale je možné, že fyzický výkon je ovplyvnený zdravotnou indispozíciou. Táto môže byť spôsobená náhodne – vírusom či baktériou, alebo nevhodnou (pokazenou) stravou, alebo vlastnou činnosťou hráča – akou je napríklad prehýrená noc. Momentálny stav môže ovplyvniť aj psychický stres spôsobený rodinou, životnou situáciou, alebo vlastným (nevhodným) pričinením...

 

PREDPOKLAD „VÝVOJA“ HRÁČA OD ZAČIATKU K ZÁVERU SEZÓNY

Tréner si niekedy uloží špeciálny cieľ pre určitých hráčov. Podľa toho, koľko a akých hráčov má k dispozícii, si môže napríklad zvoliť, že niektorí mladší hráči budú viac trénovať, ako hrať zápasy. Takto môže tiež si určiť, že niektorých hráčov si vyhraní na určité špecifické úlohy v družstve. Napríklad si určí, že konkrétny hráč má za úlohu v prvej polovici sezóny zosilnieť. Iný bude mať za úlohu zbaviť sa nesprávneho technického návyku a tak podobne. Tento úlohe je potom už od začiatku podriadená aj fyzická príprava. Je možné postupne a priebežne sledovať, ako sa plní úloha, ktorá bola určená. S niektorými takýmito úlohami je vhodné hráča oboznámiť, iné je vhodné si nechať „pre seba“ a sledovať následný vývoj.

 

 

Bratislava - august 2008                                                              Miroslav VAVÁK