Končí sezóna a tým sa aj uzaviera jeden cyklus kondičnej prípravy. Tak, ako sme už písali v niektorých predchádzajúcich príspevkoch, v tomto období  už nie je možné nič nové budovať, nič výrazne meniť, nič prepracovávať. Môžeme iba ťažiť z toho, čo sme vybudovali uvedomelou (ale občas aj náhodnou) činnosťou počas predchádzajúcich mesiacov prípravy. Náhodnou, píšem preto, že niekedy dosiahneme nejaký výsledok a pritom netušíme, prečo prišiel práve teraz a prečo keď sme ho očakávali, tak sa nedostavil. Sme v období, keď sa v dospelých kategóriách rozhoduje o postavení v konečnej tabuľke, a bojuje sa o titul. Preto o výsledku viac krát rozhodujú aj veci, ktoré nie sme schopný si vyskúšať počas celoročnej prípravy, respektíve ktoré by o výsledku rozhodovať nemali. Okrem základu – herných schopností pretavených do jednotnej a cieľavedomej hry nastupujú javy, ako strach z konečného výsledku, pocit slabého tela, tlak okolia na športový výkon či ekonomické tlaky ...

 

Končí sezóna a tým sa aj uzaviera jeden cyklus kondičnej prípravy. Tak, ako sme už písali v niektorých predchádzajúcich príspevkoch, v tomto období  už nie je možné nič nové budovať, nič výrazne meniť, nič prepracovávať. Môžeme iba ťažiť z toho, čo sme vybudovali uvedomelou (ale občas aj náhodnou) činnosťou počas predchádzajúcich mesiacov prípravy. Náhodnou, píšem preto, že niekedy dosiahneme nejaký výsledok a pritom netušíme, prečo prišiel práve teraz a prečo keď sme ho očakávali, tak sa nedostavil. Sme v období, keď sa v dospelých kategóriách rozhoduje o postavení v konečnej tabuľke, a bojuje sa o titul. Preto o výsledku viac krát rozhodujú aj veci, ktoré nie sme schopný si vyskúšať počas celoročnej prípravy, respektíve ktoré by o výsledku rozhodovať nemali. Okrem základu – herných schopností pretavených do jednotnej a cieľavedomej hry nastupujú javy, ako strach z konečného výsledku, pocit slabého tela, tlak okolia na športový výkon či ekonomické tlaky. Môže sa stať, že záverečný športový výkon výrazne ovplyvní budovanie si predpokladov pre nasledujúcu sezónu. A to môže byť pozitívne, ale aj negatívne.

V článku, kde sme rozoberali pocit silného tela, sme sa špeciálne zaoberali psychologickým faktorom, ako hráč prežíva svoje vnútorné malé boje medzi jeho vedomím (svedomím) a realitou. Ale nie iba jednoduché vytváranie takého pocitu u hráča, aký tréner potrebuje aby hráč mal, ale aj vedomé ovplyvňovanie a riadenie tohto pocitu je pre vrcholný výkon v spojitosti celého družstva veľmi dôležitý. Ak trénerovi šesť hráčov pred zápasom ohlási že "im to nejako neskáče" (čo je často vyjadrenie pre celkový pocit slabosti) je to znak, že niečo nie je v poriadku. A pritom sa vôbec nemusí jednať o reálny stav. Vynechajme takú možnosť, že si hráči robia DOPREDU ospravedlnenie, ak by zápas nedopadol dobre. Berme to ako fakt, že tento pocit hráči naozaj nemajú. Kde sa stala chyba? Akých chýb by sa mal tréner vyvarovať, aby nenastala takáto situácia?

HRÁČI BY MALI INFORMOVANÝ O SVOJOM AKTUÁLNOM STAVE

Počas sezóny, keď sme realizovali kondičnú prípravu, sme z času na čas urobili nejaké testy všeobecnej výkonnosti a špeciálnej trénovanosti. Výsledky týchto testov boli pre nás vodítkom – smerovaním k následnej tvorbe kondičných programov. Preto samotné výsledky testových ukazovateľov mali informačný charakter a nebolo až tak prvoradé, či sú všetky výsledky testov stále lepšie a lepšie. V niektorých obdobiach, keď sme sa zaoberali všeobecnou a hlavne špecializovanou kondičnou prípravou bolo jasné, že výsledky niektorých testov pôjdu výsledkami dole. (Ja osobne to riešim tak, že keď mi je jasné, že práve niektorý konkrétny test pôjde výkonnosťou dolu, tak ho proste v tom čase nerobím – načo znervózňovať hráčov. A na druhej strane keď sa v niektorom čase špeciálne zaoberám rozvojom konkrétnej pohybovej schopnosti – dám hráčom najavo, že sa zlepšujú a snažím sa im to aj reálne dokázať.) Ale v tomto záverečnom období je to trochu inak. V tomto období je vhodné vyberať také testové položky, ktoré sú jednoduché, smerujú priamo k hernej činnosti a dajú sa opakovať kedykoľvek. Často v play off sa používa hlavne test jednoduchého vertikálneho výskoku. Sami hráči si často preverujú svoj momentálny stav tým, že skáču na vyvýšené miesto na ihrisku (na anténky, na basketbalový kôš,...) a tým si upevňujú svoju psychickú pohodu. Tak prečo im to neumožniť pravidelnejšie a riadene. Skokomer nie je problém si zadovážiť, či vyrobiť a pokiaľ viem, tak ho majú v mnohých extraligových kluboch. Čo je ale v tomto dôležité!!! VYSVETLIŤ hráčom, že "skákať vysoko" sa dá iba v určitom stave a v určitom časovom období. Ak sme dlhodobo zvyknutý trénovať poobede, nečakajme z krátkodobého hľadiska dobré výsledky na skokomere ráno o deviatej hodine. Z dlhodobého hľadiska si zase hráči musia uvedomiť, že nemôžu dosahovať svoj maximálny výkon (výskok) sedem dní v týždni a na začiatku, v strede a na konci tréningovej jednotky. Preto je vhodné si určiť jednu konkrétnu tréningovú jednotku v týždni, ktorá sa približne v rovnakej náplni pravidelne opakuje aj v play off a zaradiť takéto jednoduché testové overenie si svojich dynamických schopností práve do vždy tej istej časti tejto jednotky. Väčšinou je to pred záverom tréningovej jednotky, keď sú hráči dokonale rozohriaty. A toto platí pre všetky typy testov. Je totiž dôležité aby hráči vykonávali také testy, na ktoré sú zvyknutí a vedia sa podľa toho orientovať.

RIADENIE MERANÍ AKTUÁLNEHO STAVU

Druhým a v tomto období ešte závažnejším problémom je riadenie aktuálneho stavu. Na jednej strane sú reálne výsledky z testov a na druhej strane je, ako sú tieto výsledky interpretované. Hráči sa bežne vyznajú v centimetroch, sekundách, alebo podobných – konkrétnych jednotkách. Ale ťažšie je, ako to treba podať zverencom. Výsledky totiž nemusia byť vždy jednoznačne lepšie. To by hráči postupne museli skákať 4 metre... Ale hráčom má byť vysvetlené, prečo teraz takto a teraz takto. Dokonca sa môže stať, že hráči ani nemusia vedieť konkrétne čísla. Tie môžu maž pre nich zmätočný, ba aj demotivujúci charakter ak práve teraz v tomto momente je testový ukazovateľ horší, ako pred desiatimi dňami. Preto hovoríme o RIADENÍ merania aktuálneho stavu. Iným problémom je okamžitá reakcia na aktuálny stav hráča. Ak sa hráč mierne zhoršil, nehľadáme príčiny. Na to je už neskoro. Tréner je priam povinný snažiť sa vyťažiť zo situácie všetko čo sa len dá. Dôležitým faktorom je aj to, ako hráč reaguje na aktuálny stav svojej fyzickej výkonnosti. Niektorí majú tendenciu zľahčovať veci, alebo ich odkloniť nejakým iným smerom. Občas aj agresivitou k iným hráčom. Tu je veľmi dôležitým faktorom, ako tréner pozná svojich zverencov. Akcia typu – CUKOR a BIČ je v tomto prípade veľmi ťažko použiteľná. Hráči ale omnoho lepšie reagujú na riadenie typu – POZITÍVNE POKARHANIE a NEGATÍVNA POCHVALA.

Pozitívne pokarhanie – tréner v tomto prípade používa základný prístup hodnotenia, ktorý sa používa v bežnom živote. Ak chcem hráča za niečo pokarhať – v našom prípade trochu naštartovať, upozorniť, že v niečom poľavil, najprv vyzdvihneme niečo kladné z jeho tréningovej, alebo zápasovej činnosti. Tým navodíme uvoľnenejšiu náladu a takto poukážeme na niečo, čo chceme vytknúť. Hráči to berú inak, ako keby tréner na nich rovno vyletel z výčitkami. A pritom sa postupne dá rozobrať a poukázať týmto spôsobom aj na viaceré konkrétne problémy.

Negatívna pochvala – tento prístup používa tréner, ak sa v družstve vyskytnú problémy typu nadraďovania sa niektorých hráčov nad inými (mladšími, v testoch menej výkonými,...), čo môže narúšať súdržnosť celého družstva. Za prvé, výkon v testoch nemusí byť ešte priamo zabudovaný v športovom výkone. Na hre sa to môže, ale nemusí prejaviť. A za druhé, tento hráč si môže vytvoriť situáciu, že ho druhí začnú (pokiaľ možno) herne ignorovať. Budú sa všetci tváriť, že nič sa nedeje, ale spolupráca s takýmto hráčom môže byť následne v hre problematická. Vtedy tréner použije princíp negatívnej pochvaly. Dá najavo, že výsledky sú veľmi dobré, možno vynikajúce, ale... okamžite navodí situáciu, kde bez spolupráce všetkých zainteresovaných hráčov by nebolo možné nič – či už herne, alebo mimo hry – riešiť.

Tréner je povinný riadiť aj takú vec, akou sú testové ukazovatele. Nedať sa zviesť číslami a bezhranične na nich stavať. Môže sa mu to až extrémne vymstiť. Ako bolo spomínané, niekedy je vhodné konkrétne – reálne výsledky testových ukazovateľov nezverejňovať. Oznámiť hráčom, že sú pre potreby trénera a že sa ich dozvedia po skončení play off.

Následné riadenie kondičnej prípravy v tomto období je už pomerne jednoduché a v mnohom jednotvárne. Ide iba o neustálu prípravu na zápasy, vytváranie vhodného kondično – regeneračného komplexu cvičení (nezabúdať NEUSTÁLE na elementárnu aeróbnu schopnosť) a kontinuálneho udržovania dynamickej sily (aj formou tonizácie). Takýmto pomerne jednoduchým systémom sa v tomto období nič nedá pokaziť.

Bratislava, apríl 2009        Miroslav VAVÁK