Dnes sa budeme opäť zaoberať viac všeobecnými charakteristikami kondičného zaťaženia z hľadiska rozdelenia – distribúcie takéhoto zaťaženia v priebehu ročného makrocyklu. Je to dôležité preto, lebo jednotlivé obdobia prípravy vyžadujú rôzne prístupy v realizácii kondičného zaťaženia. Spojenie kondičného zaťaženia s herným tréningom je základom a najdôležitejším prvkom volejbalového tréningu. V našich súťažiach sa vyskytujú družstvá s rôznymi možnosťami prípravy. Niektoré družstvá môžu trénovať aj dva krát za deň, iné sa stretávajú dva – tri krát v týždni. A všetky, ak chcú dosahovať dobrú až vrcholovú úroveň musia sa venovať aj špecializovanému rozvoju svojej „telesnej schránky“.

My sa budeme v dnešnom príspevku zaoberať tromi možnými variantmi celoročnej distribúcie kondičného zaťaženia vo volejbale.

Periodizácia vychádza z členenia na obdobia, ktoré boli popísané v knihe – VOLEJBAL – Kondiční příprava (GRADA, 2011).

 

P1 – prípravné obdobie 1 (4 - 6 týždňov) je charakterizované zameranosťou športovej prípravy na rozvoj pohybových schopností hlavne nešpecifickými prostriedkami. Kondičné zaťaženie má prioritu pred herným tréningom.

 

P2 – prípravné obdobie 2 (3 - 4 týždne) je charakterizované zameranosťou športovej prípravy na rozvoj pohybových schopností najmä špecifickými prostriedkami. Herný tréning má prioritu pred kondičným zaťažením.

 

pH1 – prípravno-herné obdobie 1 (6 - 8 týždňov) je charakterizované postupným budovaním (dobudovávaním) úrovne jednotlivých pohybových schopností. Kondičná príprava má stále dôležité a pravidelné miesto v tréningovej činnosti.

pH2 – herné obdobie 2 (6 - 8 týždňov) je charakterizované začleňovaním kondičných tréningov alebo ich častí do herného tréningu. Hlavnú úlohu má herné zaťaženie a kondičný tréning napomáha k zabudovaniu dosiahnutej úrovne pohybových schopností do herného výkonu.

Obdobie pH1 a pH2 tvoria z hľadiska herného tréningu jeden celok, ale z hľadiska kondičnej prípravy dva samostatné celky.

 

mP3 – medziprípravné herné obdobie 3 (3 - 4 týždne) je charakterizované krátkodobým výpadkom z pravidelnej tréningovej činnosti (vianoce, nový rok) a nasledovným návratom vo forme zvýšeného zaťaženia na dosiahnutie vyššej úrovne rozvoja pohybových schopností.

 

H4 – herné obdobie 4 (6 – 8 týždňov) je charakterizované nadstavbovou časťou súťažnej sezóny. V tomto období sa špecifikuje kondičná prípravy podľa jednotlivých herných funkcií a podľa individuálnych nedostatkov hráčov.

 

H5 – herné obdobie 5 (4 - 6 týždňov) je charakterizované záverečnými zápasmi play off. V rámci kondičnej prípravy ide o stabilizáciu dosiahnutej úrovne rozvoja pohybových schopností a efektivity jej zabudovania do herného výkonu.

 

O – prechodné obdobie (6 – 12 týždňov) je charakterizované obdobím bez prísne riadenej športovej prípravy alebo pre akcie reprezentačných družstiev. Môže ísť o možnosti realizácie doplnkových športov alebo o elimináciu výrazných nedostatkov v rozvoji niektorej pohybovej schopnosti.

 

I. PERIODIZÁCIA VRCHOLOVÉHO DRUŽSTVA

 

Tento typ periodizácie je pre družstvo, ktoré sa chystá na boj o vrcholné pozície v ligovej tabuľke a ašpiruje na titul. Takéto družstvo má dosť času a možností na realizáciu samostatnej kondičnej prípravy za použitia všeobecných aj špeciálnych tréningových prostriedkov. Preto sa kondičná príprava realizuje v samostatných blokoch v rámci tréningových jednotiek, ako aj ako súčasť herného tréningu.

V obrázku 1 je vrchol sezóny postavený do prvej polovice apríla a vyjadruje ho prerušovaná čiara. Jednotlivé obdobia periodizácie sú vyjadrené elipsami, z ktorých je zrejmé, že jednotlivé obdobia na seba priamo nadväzujú a čiastočne sa prelínajú. To zabezpečuje postupný prechod od jedného typu zaťaženia na iný. Nastávajú iba dve prerušenia. Prvé v období vianočných sviatkov a nového roku a druhé po vrchole sezóny v nástupe do prechodného obdobia.

 

Obr. 1

Šípky vyjadrujú plánovaný vývoj a stupeň športovej (hernej) výkonnosti, a vyjadrujú potreby takto postaveného družstva. Vrchol sa nachádza jednoznačne až v období H5.

Základom periodizácie a distribúcie kondičného zaťaženia v takomto družstve je postupný rozvoj pohybových schopností smerom k limitujúcim – takým, ktoré priamo hráči zabudovávajú do herného výkonu. Šírka elíps vyjadruje časové obdobie, v ktorom sa preferuje rozvoj konkrétnych pohybových schopností. Výška elíps vyjadruje objemovo- intenzitové charakteristiky kondičnej prípravy. Jasne je vidieť postupný pokles špecializovanej kondičnej prípravy smerom ku koncu kalendárneho roku ako aj jej nárast v januári vo forme rekondičného bloku.

 

II. PERIODIZÁCIA ZAČÍNAJÚCEHO DRUŽSTVA

 

Tento typ periodizácie je pre družstvo, ktoré nemá vysoký stupeň športovej výkonnosti, respektíve je pre neho nevyhnutné podávať vyrovnaný športový (herný) výkon počas celej sezóny. Ďalším dôležitým faktorom je, že družstvo nemá dostatočnú časovú dotáciu na samostatnú, alebo vysoko špecializovanú kondičnú prípravu. V takomto družstve je kondičná príprava súčasťou herného tréningu a s výnimkou začiatočných týždňov prípravy sa kondičná príprava realizuje veľmi často v spojitosti s hrou. Ale aj v tomto prípade je potrebné zachovávať požiadavky teórie športu a didakticky správne pristupovať k rozvoju pohybových schopností.

Úroveň športovej výkonnosti by mala mať v tomto variante postupne a rovnomerne narastajúcu tendenciu počas celého roku prípravy. Výnimka je opäť obdobie vianočných a novoročných sviatkov, kde práve v takýchto družstvách dochádza k výraznejšiemu prerušeniu športovej činnosti.

 

Obr. 2

 

V tomto prípade dochádza k spojeniu niektorých období ak to porovnávame s periodizáciou I.

 

P1    – prípravné obdobie 1 + prípravné obdobie 2

H1    – prípravnoherné obdobie 1 + herné obdobie 2

P2    - rozšírené medziprípravné herné obdobie 3

P3    - kondičná časť H4

H2    - herná časť H4 + herné obdobie 5

O      - prechodné obdobie

 

Dochádza teda k splývaniu prípravných období, hlavne pokiaľ ide o členenie na kondičnú prípravu a herný tréning. P1 je charakteristické tým, že po úvodných cca 4 týždňoch kondičnej prípravy hneď začína cielená herná príprava. Kondičná príprava sa zaraďuje na začiatok, alebo koniec tréningovej jednotky podľa typu a charakteru zaťaženia. Celá prvá časť sezóny má teda iba dve obdobia – prípravnoherné a herné.

Aj v tomto prípade má dôjsť k rekondičnému bloku P2, ktorý by mal trvať o 2 týždne dlhšie ako v prípade periodizácie I. Následne obdobie H2 je prvých dvoch tretinách prepojené s obdobím P3, čo vytvára možnosti podávania kontinuálneho športového výkonu ako aj prípravu na záverečné turnaje.

 

III. PERIODIZÁCIA KOMBINOVANEJ PRÍPRAVY

 

Realita distribúcie prostriedkov v kondičnej príprave býva väčšinou niekde v kombinácii týchto dvoch. Družstvá majú snahu podávať kontinuálny herný výkon, ale aj majú snahu v záverečných turnajoch obstáť čo najlepšie.

 

Obr. 3

Z obrázku 3 je zrejmé, že rozdiely oproti periodizácii I sú hlavne v období P2 a pH1 v prvej časti prípravy a v období mP3 a H4 v druhej časti prípravy. Sezóna sa začína rovnakým typom prípravy ako v periodizácii I. Všeobecným rozvojom pohybových schopností. Potom ale nasleduje kombinácia všeobecnej, špecializovanej kondičnej prípravy a hernej prípravy. Podrobnejšie sa tomuto obdobiu budeme venovať v niektorom nasledujúcom príspevku. Ide o to, aby bol zabezpečený postupný nárast hernej výkonnosti v tomto období. H2 je rovnaké – zamerané na nadstavbovú časť súťaží. Medzi mP3 a H4 nastáva opäť prepojenie so zabezpečením podávania športového výkonu a nie iba smerovaním k vrcholu v polovici apríla. H5 je zamerané už samostatne na vrchol sezóny a v tomto období už nič nové nebudujeme, iba je snaha o optimálne (pokiaľ možno maximálne) zabudovanie dosiahnutého stavu do herného výkonu.

 

V Bratislave 12.12.2011                                                      Miroslav Vavák