SILA

 Vytvorenie vzťahu k silovej príprave nie je vždy samozrejmosťou. Sú hráči, ktorí plne a bez problémov akceptujú silovú prípravu a sú ochotný aj mimo klasického tréningového procesu sa jej venovať samostatne v tomto období. Organizmus nie každého sa rýchlo adaptuje na zaťaženie silového charakteru, ale táto schopnosť sa dá dobre rozvíjať. Sú hráči, ktorí už boli sklamaní výsledkom svojho predchádzajúceho snaženia alebo nesprávnym spôsobom realizácie silového zaťaženia v predchádzajúcom období nedospeli k želateľnému výsledku, alebo na druhej strane dospeli k preťaženiu až k zraneniu. Hlavne vo vyššom „hráčskom“ veku sa objavujú zdravotné problémy, ktoré obmedzujú práve tréningovú činnosť v silovej oblasti. Sú to napríklad problémy s kolenami, členkami, ramenami či krížovou oblasťou a to až artrotického charakteru. U týchto hráčov pristupujeme k zaťaženiu väčšími prídavnými záťažami zvlášť opatrne. Niekedy je potrebné pre týchto hráčov vypracovať zvláštne tréningové programy, aspoň v prvých dvoch prípravných obdobiach.

 

 

Po skončení súťažného obdobia sa väčšinou hráči vzdialia z dostupnosti trénera. Vždy sa nájdu uvedomelejší, ktorí sa sami budú pýtať, čo a ako by mali trénovať počas nasledujúcich troch mesiacov, ale nemôžeme s tým automaticky počítať. Výhodou sú členovia reprezentačných družstiev, ktorí sú aspoň v akom takom sledovaní aj ligových trénerov a hlavne ostávajú v silovom zaťažení aj z hľadiska ligového družstva v prechodnom období.

Správne je, aby kondičný tréner vypracoval niekoľko ukážkových tréningových jednotiek, ktoré by mali hráči aspoň raz do týždňa zrealizovať. Aj keď sa jedná iba o udržiavací tréning, môže nám ušetriť veľké množstvo práce v nasledujúcej sezóne.

 

RÝCHLOSŤ

 

Pojem rýchlosti, ako pojem maximálnej či submaximálnej intenzity je dobré neustále zverencom zvýrazňovať – a to aj v prechodnom období. Cieľom je vždy vykonať cvičenia čo najrýchlejšie pri zachovaní optimálnej kinematiky pohybov. Mobilizácia maximálneho úsilia je nevyhnutná, aj keď celkové objemové zaťaženie je v tomto bodobí pomerne malé! Volejbal je vo svojej podstate výrazne časovo členený šport. V hre sa nachádzajú časové miesta s vysokým stupňom aktivity, miesta s "čakaním" na priamy kontakt s loptou ale aj miesta medzihry bez výraznej fyzickej aktivity. A tomuto je vhodné sa venovať aj v lete. Dá sa vytvoriť veľké množstvo trénigtnových prostriedkov na rozvoj akceleračnej rýchlosti v akýchkoľvek podmienkach jej realizácie. Aj keď maximálna rýchlosť je celkovo veľmi dôležitá, pozor na dobré rozcvičenie a malý objem takto realizovanej práce. Časové trvanie tréningového podnetu rýchlostného charakteru sa postupne snažíme od krátkeho 2 - 3 sekundového zaťaženia predlžovať až na 10 - 12 sekúnd. Nie viac v prechodnom období.

OOOOO

V prechodnom období dochádza k výraznému poklesu rýchlostných schopností. V súčinnosti s úpadkom sily práve rýchlosť klesá najrýchlejšie. U hráčov, ktorí pokračujú v príprave na reprezentačnej úrovni je potrebné preklenúť časové obdobie medzi koncom ligovej súťaže a reprezentačnými tréningami.U hráčov, ktorí majú 2,5 až 3 mesiace "voľno" je potrebné zabezpečiť, aby pád bol čo najmenší. Preto je výhodné pripraviť v komplexnom pláne na toto obdobie aj tréningové jednotky a zaťaženie na rozvoj rýchlostných schopností. Dobré je to takto špecializovať podľa aktivity hráča v prechodnom období a aj z hľadiska možných eliminácií nedostatkov jednotlivých hráčov.

 

VYTRVALOSŤ

 

Rozvoj aeróbnych schopností, ktoré sme počas sezóny rozvíjali klasickými súvislými a prerušovanými metódami hlavne v prvej časti, teraz opätovne rozvíjame behom v teréne, vytrvalostným plávaním, či bicyklovaním na ceste a v lese. V tejto fáze prípravy ročného makrocyklu je potrebné tento tréning absolvovať v rozmedzí 2 - 3 krát v týždni v adekvátnom (hraničnom) objeme. Jedná sa o to, aby sme dosiahli hraničný podnet, ktorý vyvolá adaptačné zmeny v organizme a zanechá aj predpokladaný efekt. Výsledok práce našich zverencov je možné kedykoľvek overiť. Dnes ale už existujú jednoduché nepriame diagnostické metódy, ktoré nám tento parameter s vysokou koreláciou určia aj bez špeciálnych lekárskych prístrojov. Druhou úrovňou rozvoja vytrvalostných schopností je práca v oblasti anaeróbnej vytrvalosti, ale túto časť prípravy z prechodného obdobia úplne vynechávame.

OOOOO

Po skončení súťaže je ťažké motivovať hráčov k akýmkoľvek tréningom. A k tréningu vytrvalosti už špeciálne nie, lebo vytrvalosť je tá činnosť ktorú máloktorý hráč vykonáva rád a bez ťažkostí. Preto treba hráčom vysvetliť, že po období oddychu ( ktoré by nemalo trvať viac ako 4 týždne ) je potrebné sa aspoň udržiavať, aby pohybové schopnosti neklesli na veľmi nízku úroveň. Preto je optimálne dať hráčom do ruky plán prípravy aj v pásme vytrvalosti, hlavne aeróbnej, aby sa vrátili do družstva aspoň v nie "dezolátnom" stave, alebo aby ďalej efektívne pokračovali v plnení reprezentačných povinností.

Zaťaženie takéhoto charakteru by v prípade, ak nemajú následné herné povinnosti realizovali jeden krát v týždni počas celého prechodného obdobia. V posledných dvoch až troch týždňoch prechodného obdobia je dobré naplánovať zaťaženie takéhoto charakteru minimálne dva krát v týždennom mikrocykle.

 

INDIVIDUALIZÁCIA KONDIČNEJ PRÍPRAVY v prechodnom období

 

Aj keď sa zaoberáme športovou prípravou v kolektívnej hre, vždy pracujeme s individuálnymi jedincami. Už genetické predpoklady určujú vstupnú úroveň rozvoja pohybových schopností. V družstve máme hráčov, z ktorých niektorí sa volejbalu venujú už viac ako 15 rokov a aj takých ktorí majú iba 2-3 roky špecializovanej prípravy. Adaptabilita na tréningové zaťaženie a motorické učenie u jednotlivých hráčov je tiež rozdielne. To všetko ukazuje že v družstve vždy a za akýchkoľvek predchádzajúcich snáh o zladenie družstva „ako jeden muž“ sa bude vyskytovať toľko individuálnych jedincov, koľko máme hráčov. A práce toto obdobie je veľmi vhodné na úpravu, nápravu, alebo dorobenie zameškaného...

 

Takéto tréningové „doplnkové“ jednotky môžeme vytvoriť pre všetky pohybové schopnosti, podľa toho, čo ktorému hráčovi či hráčke chýba (ktoré sú nemej rozvinuté) –

-      V rozvoji silových schopností sa zameriavame v samostatných jednotkách hlavne na vyrovnávanie svalových disbalancií, riešenie posttraumatických problémov, výraznú svalovú nedostatočnosť a nesprávne technické prevedenie silových cvičení. Je potrebné, aby aspoň prvé samostatné jednotky boli vedené odborným trénerom, aby boli trénerom skontrolované a odsúhlasené. Pri posttraumatických problémoch a nesprávnej technike cvičení je tréner potrebný viac, aby mohol operatívne riešiť vzniknuté problémy.

-      V rozvoji rýchlostných schopností sa zameriavame u hráčov vo volejbale v tomto období hlavne na akceleračnú rýchlosť a „hernú rýchlosť v zmenených podmienkach – (piesok)“. Akceleračná rýchlosť je základom rýchleho a presného presúvania sa hráča po ihrisku a herná rýchlosť je spojenie rýchleho pohybu s hernými činnosťami jednotlivca. Sú hráči, ktorý sú na rovnej dráhe rýchly, ale nevedia túto rýchlosť zabudovať do hry. Preto v rozvoji rýchlostných schopností sa v týchto jednotkách venujeme práve rozvoju „hernej rýchlosti v zmenených v zmenených podmienkach“.

-      V rozvoji vytrvalostných schopností sa v týchto jednotkách zameriavame hlavne na schopnosť organizmu dlhodobo pracovať s kyslíkom. Pravidelné klusy, bicykel čo plávanie dlhšieho trvania by v tomto období mali byť pravidelnou súčasťou trénintového procesu. Hráči, ktorí majú problém vydržať v rovnomernom pomalom kluse menej ako 35-40 minúť, by takého minijednotky mali absolvovať aspoň dva krát v týždni. Takýto čas zaťaženia v nízkej intenzite je prahovou hodnotou pre športovcov.

Bratislava, 12. 6. 2012, Miro Vavák

 

 

Bratislava 12.6.2012