Opäť sa blíži čas, kedy sa nám hráči začnú vracať s prázdnin a my u mnohých iba tŕpneme, v akom stave sa vrátia. Väčšinou poznáme svoje "ovečky" a vieme predpokladať, že ako a s kým budeme začínať novú sezónu. Lenže sa nám môže stať, že aj u hráčov, u ktorých nepredpokladáme problémy a dúfame, že sa neváľali iba niekde na pláži, po ich návrate iba neveriacky točíme hlavou. Ako potom budeme začínať sezónu, záleží hlavne na stave a úrovni schopností s ktorými sa nám hráči vracajú z dovoleniek. U "profesionálov" zistíme, že nie že iba výrazne neklesli vo svojej fyzickej výkonnosti, ale dokonca pracovali na tých schopnostiach ktoré mali slabšie. Ale ruku na srdce... takých máme minimum. Väčšina si raz za čas išla niekde zahrať volejbal na piesok, alebo na pláž. Možno občas zašli niekam do posilňovne, ale to väčšinou iba preto, aby mali dobrý pocit. No ťažko môžeme čakať, – a to hlavne u mladších jedincov, že sa systematicky zaoberali nejakou fyzickou prípravou. A to ešte sme nespomenuli ženy, kde môže dôjsť k výraznejšiemu nárastu telesnej hmotnosti. 

 

Opäť sa blíži čas, kedy sa nám hráči začnú vracať s prázdnin a my u mnohých iba tŕpneme, v akom stave sa vrátia. Väčšinou poznáme svoje "ovečky" a vieme predpokladať, že ako a s kým budeme začínať novú sezónu. Lenže sa nám môže stať, že aj u hráčov, u ktorých nepredpokladáme problémy a dúfame, že sa neváľali iba niekde na pláži, po ich návrate iba neveriacky točíme hlavou. Ako potom budeme začínať sezónu, záleží hlavne na stave a úrovni schopností s ktorými sa nám hráči vracajú z dovoleniek. U "profesionálov" zistíme, že nie že iba výrazne neklesli vo svojej fyzickej výkonnosti, ale dokonca pracovali na tých schopnostiach ktoré mali slabšie. Ale ruku na srdce... takých máme minimum. Väčšina si raz za čas išla niekde zahrať volejbal na piesok, alebo na pláž. Možno občas zašli niekam do posilňovne, ale to väčšinou iba preto, aby mali dobrý pocit. No ťažko môžeme čakať, – a to hlavne u mladších jedincov, že sa systematicky zaoberali nejakou fyzickou prípravou. A to ešte sme nespomenuli ženy, kde môže dôjsť k výraznejšiemu nárastu telesnej hmotnosti. 

Pre nás, ako trénerov je preto dôležité poznať stav v ktorom sa naši hráči nachádzajú. Je to veľmi dôležitý faktor, lebo pri neadekvátnom, fyzicky príliš ťažkom začiatku môžeme hráčov pretrénovať, a to pomerne rýchlo. Veľké fyzické zaťaženie bude na organizmus vyvolávať taký podnet, že sa tento začne okamžite brániť a hlásiť naspäť (najmä zlými pocitmi), že niečo nie je v poriadku. Následne môže dôjsť k poškodeniu organizmu, čo sa dá potom iba ťažko naprávať. Naopak, pri nedostatočnom tréningu zaťaženie nevyvoláva takú odozvu, ktorá vyvoláva v organizme novú, kvalitatívne vyššiu úroveň rozvoja sily, rýchlosti, či vytrvalosti (pohybových schopností). Takže potom ťažko môžeme postúpiť aj v hernom tréningu a snažiť sa o vybudovanie nových herných zručností. Takže ako postupovať...

Rozdelíme si pohybové schopnosti na SILOVÉ, RÝCHLOSTNÉ a VYTRVALOSTNÉ. Koordináciu a ostatné schopnosti a zručnosti zakomponujeme do zisťovania pri testovaní týchto schopností.  Takéto delenie pohybových schopností môžeme považovať za takzvané učebnicové, ale pre naše potreby to teraz vyhovuje. Na zisťovanie stavu a úrovne pohybových schopností našich hráčov nám stačí iba niekoľko základných trestov, ak ich realizujeme správne.

SILOVÉ SCHOPNOSTI:

Ak sa nám vracajú hráči, ktorých sme už v družstve mali, mohli... by sme poznať, aké sú ich maximálne silové výkony. A je to tak, tak postupujeme nasledovne. Vyberieme si taký prostriedok (cvičenie), ktoré sme pravidelne absolvovali v minulej sezóne. Ale nesnažíme sa dosiahnuť celkové – osobné maximum. Určíme si ako hlavnú úlohu, že s akou hmotnosťou hráči zvládnu 3 opakovania. Čiže, na úvod po rozcvičení s 50% hmotnosťou prídavnej záťaže začíname na cca 80% osobného maxima. Ak hráč nie je schopný s touto hmotnosťou zvládnuť tri opakovania, tak je to s ním zle... a ďalej už ani nemusíme ísť. Zisťovať nižšiu prídavnú hmotnosť nemá zmysel. Proste, ak sa nezvládnu tri opakovania s 80% prídavnou záťažou, tak je hráč na použiteľnom minime. Ak to hráč zvládol, pridáme na prídavnej záťaži a skúšame ísť ďalej v teste. Kto zvládne 90% svojho osobného maxima tri krát po sebe v jednej sérii v tomto čase je na tom dobre a môžeme rovno "naskočiť" do tréningového procesu.

Ak máme hráčov, ktorí nepoznajú svoje osobné maximum, tak u týchto postupujeme takto. Odhadneme, koľko by asi mohol mať náš hráč svoje osobné maximum. Z toho určíme cca 50% a dáme úlohu, aby sa hráč po adekvátnom rozcvičení pokúsil urobiť čo najviac opakovaní s touto prídavnou záťažou. Hráča zastavíme, ak ľahko zvládne 10 opakovaní. Vtedy rovno pridáme 30% a opäť dáme úlohu zvládnuť čo najviac opakovaní. Teoreticky by sa mal hráč zastaviť niekde pri počte 4 – 5. Následne už postupujeme tak, ako v predchádzajúcom prípade. Ak zvládne v prvom pokuse menej ako 8 opakovaní, tak sme sa netrafili a precenili sme svojho zverenca precenili a hneď pridáme už iba 10% a pokračujeme tiež ako v prvom príklade. Ak sme sa trafili niekam do stredu a tých 10 pokusov nám zverenec zvládol tak akurát, akurát, tak pridáme 20% a ideme ďalej.

RÝCHLOSTNÉ SCHOPNOSTI:

Testovanie rýchlostných schopností je problematickejšie. A to preto, lebo skúšať rovno, aby sa hráči rozbehli naplno, by mohlo priniesť svalové zranenia a skončili by sme skôr, ako sme vôbec začali. Preto je potrebné k testovaniu rýchlostných schopností pristupovať so zvýšenou opatrnosťou. Volíme taký testovací prostriedok, ktorý otestuje rýchlostné schopnosti v spojitosti s koordinačnými. Môžeme vybrať napríklad takýto jednoduchý test. Na vzdialenosť 30 cm nakreslíme na hranu stola dve veľké značky. Najlepšie je priesvitnou páskou nalepiť tam dva vystrihnuté kruhy z papiera o priemere 3 – 4 cm. Úlohou hráča je čo najrýchlejšie sa dotknúť jednou rukou raz jedného, raz druhého krúžku. Meriame čas, za ktorý to hráči zvládnu. Meriame obidve ruky, dominantnú, aj druhú. Skúšame viac pokusov, a sledujeme, ako sa časy menia. Ak sa pomerne rýchlo začne čas desiatich pokusov zhoršovať, tak sa buď rýchlo hráč unaví koordinačne, alebo nestíha rýchlostne zvládnuť tento pohyb. Kto udrží 10 pokusov a výrazne sa nezhoršuje, tak by to malo byť celkom v poriadku. Ak sa s malou pauzou výkony dokonca zlepšujú, tak je tom hráč celkovo dobre.

Nesnažme sa, aby hráči vykonávali veľmi rýchle pohyby hneď, sa ako sa vrátia z dovolenky. Ak už naozaj chceme, aby hráči používali veľké svalové partie čo najrýchlejšie, tak s tým počkajme 3-4 týždne a potom môžeme už aj testovať aj rýchlosť takýmto spôsobom.

VYTRVALOSTNÉ SCHOPNOSTI:

Vytrvalostné schopnosti môžeme testovať bez problému už aj hneď po návrate z dovolenky. Behať môžeme kedykoľvek a kdekoľvek. Stačí, aby sme mali zmeraný okruh kade sa behá a môžeme začať testovať. V prvom rade neodporúčam, aby sa testovalo tým najklasickejším spôsobom – teda behom na 12 minút. Za prvé, pre volejbalistov nemá tento test nejaký extra zmysel a za druhé, hráči ho nenávidia. Takže, ako...? za prvé – rozložíme test na menej jednotlivých častí. Test na vytrvalosť sa nedá urobiť za 3 minúty, to proste nejde. Ak chceme zisťovať aeróbne schopnosti, tak sa hráči musia či chcú, alebo nechcú aj zapotiť. Takže si spravíme niekoľko samostatných častí s krátkym intervalom oddychu. Príklad – tri úseky v dĺžke päť minút. Úlohou hráčov je bežať prvý úsek tak, aby ho zvládli rovnomerne celý až do konca. Pohľad trénera by mal odhaliť, či sa hráč fláka, trápi, alebo je akurát na správnom tempe. Počas prvého úseku si hráč určí tempo. A druhé dva by sa ho mal snažiť udržať. Ak začne padať v tempe a nie je už schopný realizovať zaťaženia tak, ako v prvom úseku, stiahneme ho z behu. Ak už vidíme, že to nejde a že sa evidentne trápi v pomalom tempe, alebo to už psychicky zabalil, nemá zmysel ho ďalej držať v teste. Ak hráč zvládne adekvátne tempo všetky tri úseky rovnako – teda tak, ako sa nastavil približne v polovici prvého úseku, je to v poriadku. Podľa toho, kedy iní skončí, vieme približne určiť jeho vytrvalosť.

Takéto úseky si môžeme vybrať podľa našich možností. Ide o to, aby v sume sa čas zaťaženia pohyboval niekde medzi 15 – 20 minútami a zaťaženie sa pohybovalo v aeróbnej zóne. Interval oddychu by nemal presiahnuť 4 minúty.

 

Testy si môžeme "vyrábať" sami, podľa našich možností, ale môžeme použiť aj štandardizované testové batérie. Pri štandardizovaných máme tú výhodu, že naše výsledky môžeme porovnať a teda aj konfrontovať s inými predchádzajúcimi meraniami. Ak si určíme svoje, tak potom by sme mali postupovať rovnakým spôsobom viac rokov po sebe.

 

Bratislava –júl 2009                                                           Miroslav VAVÁK