Vo všetkých príspevkoch, ktoré boli uverejnené na týchto stránkach sme sa doteraz zaoberali jednotlivými cvičeniami, ktoré môžeme používať v kondičnej príprave v jednotlivých fázach športovej prípravy. Tieto cvičenia je možné voľne kombinovať podľa zásad tvorby športového tréningu a fyziológie práce ľudského organizmu. Poukazovali sme na možnosti ako samostatne používať tieto cvičenia, alebo ako ich vkladať do herného tréningu. V dnešnom príspevku si ukážeme niekoľko možností ako spájať rozvoj rôznych pohybových schopností v jednom pohybovom tvare. Takémuto spájaniu viacerých následných, presne definovaných pohybov hovoríme ŠPECIALIZOVANÝ POHYBOVÝ REŤAZEC.

 

Používaním takýchto pohybových reťazcov môžeme výrazne zefektívniť našu pohybovú prípravu a teda optimalizovať čas zaťaženia. Všetkým nám je jasné, že čas je našim veľkým nepriateľom. Čas stojí peniaze... musíme platiť drahé nájomné za športové haly, posilňovne, či regeneračné strediská. Preto akékoľvek efektívne skrátenie času zaťaženia, ktoré plnohodnotne pokrýva potreby pre rozvoj jednotlých pohybových schopností je pre nás veľkým prínosom.

Vo všetkých príspevkoch, ktoré boli uverejnené na týchto stránkach sme sa doteraz zaoberali jednotlivými cvičeniami, ktoré môžeme používať v kondičnej príprave v jednotlivých fázach športovej prípravy. Tieto cvičenia je možné voľne kombinovať podľa zásad tvorby športového tréningu a fyziológie práce ľudského organizmu. Poukazovali sme na možnosti ako samostatne používať tieto cvičenia, alebo ako ich vkladať do herného tréningu. V dnešnom príspevku si ukážeme niekoľko možností ako spájať rozvoj rôznych pohybových schopností v jednom pohybovom tvare. Takémuto spájaniu viacerých následných, presne definovaných pohybov hovoríme ŠPECIALIZOVANÝ POHYBOVÝ REŤAZEC. Používaním takýchto pohybových reťazcov môžeme výrazne zefektívniť našu pohybovú prípravu a teda optimalizovať čas zaťaženia. Všetkým nám je jasné, že čas je našim veľkým nepriateľom. Čas stojí peniaze... musíme platiť drahé nájomné za športové haly, posilňovne, či regeneračné strediská. Preto akékoľvek efektívne skrátenie času zaťaženia, ktoré plnohodnotne pokrýva potreby pre rozvoj jednotlých pohybových schopností je pre nás veľkým prínosom.

ČO ROZUMIEME POD POJMOM – ŠPECIALIZOVANÝ POHYBOVÝ REŤAZEC
V prvom rade si musíme uvedomiť, čo môžeme a čo nemôžeme spájať do jedného komplexného pohybu. Komplexný pohyb v našom – volejbalovom ponímaní je spojenie niekoľkých elementárnych pohybov do špecializovaného „volejbalového“ pohybu. Takým je napríklad: rozbeh na smeč, odraz a úder v útoku, vyberanie lopty v poli, rýchly presun v príjmovom postavení, atď... atď... Tieto pohybové tvary sú veľmi často používané vo volejbalovom tréningu. V kondičnej príprave sa do špecializovaných pohybových reťazcocv snažíme vkladať také elementárne pohyby, ktoré na jednej strane pochádzajú zo samotnej hry. Teda sú využívané v hernom tréningu. Ale na druhej strane ich kombinujeme veľa krát v takých kombináciách a pohybových časových úsekoch, ktoré sa hre nikde nevyskytujú. Takže používame spájania jednotlivých pohybov vo vysokej variabilite v čase aj priestore, a pritom nemusia plne korešpondovať s priamym volejbalovým použitím. Takéto pohybové „zlepence a prepletence“ majú totiž za úlohu nie len pripravovať hráča na konrétne použitie v hre, ale aj rozvíjať jeho pohybové myslenie a pohybovú kreativitu.

Špecializovaný pohybový reťazec je teda spojenie (aj viacnásobné) niekoľkých elementárnych pohybov do časovo a priestorovo ohraničeného „akoby“ volejbalového tvaru.

ČO MÔŽEME POVAŽOVAŤ ZA ŠPECIALIZOVANÝ POHYBOVÝ REŤAZEC
Ako už bolo spomínané, špecializovaný pohybový reťazec musí byť časovo ohraničený. Časové ohraničenie cvičenia, ktoré má byť považované za takýto reťazec by sa malo pohybovať v hodnotách ktoré sú minimálne v časovom trvaní jednej volejbalovej akcie (hry). Maximálne by sa takéto pohybové reťazce mali realizovať v takom časovom trvaní, pokiaľ sa nezačne výrazne vyplavovať laktát, ako produkt anaeróbneho metabolizmu. Trvanie cvičenia preto závisí aj od intenzity vykonávania takýchto reťazcov. Čím intenzívnejšie ich vykonávame, tým kratší čas ich môžeme realizovať. Časovo by teda nemali byť nikdy dlhšie ako 30 – 35 sekúnd. Intenzita týchto cvičení nemôže totiž klesnúť pod úroveň submaximálneho nasadenia. V hre sa vyskytuje iba maximálne a výnimočne submaximálne zaťaženie. A takéto musíme používať aj v tréningovej činnosti. Ak intenzita klesne pod úroveň 90%, už nie sú podmienky podobné herným a reťazec ako taký stráca význam. Je to potom iba voľné spojenie viacerých nezávislých pohybov.

Druhým faktorom je priestor. Je vhodné takéto reťazce umiestňovať – a teda ich aj v tréningovej činnosti realizovať na volejbalovom ihrisku. Takto vytvárame tréningové  podmienky, ktoré sú zhodné s hernými (zápasovými) podmienkami a dochádza preto u hráča k priamemu prenosu vnímania svojho pohybu do CNS. A to nie iba svojho pohybu po ihrisku, ale aj jeho umiestnenia v reálnom priestore a čase. Preto je vhodné, aby sa jednotlivý hráči pohybovali v takom priestore, v ktorom vykonávajú aj svoje herné činnosti + čosi navyše. To niečo navyše je preto, lebo hráč môže mať optimálne nacvičené svoje pohyby v hre, ale aj tak hra prináša nečakané a neštandardné situácie. Za špecializovaný pohybový reťazec nemôžeme považovať také spojenie pohybov, ktoré sa niečím nepodobá hernému použitiu u jednotlivých hráčv. Vyberáme preto jednotlivé pohyby z hry a rôzne ich kombinujeme, a to aj pohybmi mimo „volejbalového myslenia“. A aby to bolo plnohodnotné a naozaj špecializované, reťazce ešte vnútorne špecifikujeme. To znamená, že takéto reťazce vytvárame samostatne pre útočiacich hráčov, pre brániacich hráčov,... Samozrejme môžu aj utočiaci hráči trénovať reťazce brániacich hráčov (veď ktorý utočiaci hráč aj nebráni..., keď je to treba), ale viac sa venujú svojmu pohybovému zaťaženiu.
Celkové objemové množstvo nemôže byť veľké. Opäť sa to odvíja od fosfátových zásob a z možnosti ich resyntézy. Preto takéto cvičenia môžeme vykonávať maximálne 6 – 10 krát, podľa intezity a dĺžky ich trvania.

KEDY ZARAĎOVAŤ ŠPECIALIZOVANÉ POHYBOVÉ REŤAZCE
Ako už bolo napísané, takéto pohybové reťazce sa vykonávajú submaximálnou až maximálnou intenzitou a trvajú od 6 sek - 10 sek do maximálne 30 sek – 35 sek. Z toho je zrejmé, že takéto cvičenia je možné realizovať iba v stave, kedy je organizmus oddýchnutý a má dostatok makroergických zlúčenín. Na takéto cvičenia je potrebné zmobilizovať fosfátový systém športovca a výrazne za zaťažuje aj nerovovosvalový prenos vzruchov. Preto je ťažké udržať plnú pozornosť a sústredenosť hráčov pri takýchto cvičeniach. Optimálny čas na zaradenie týchto pohybových tvarov je po úvodnom kvalitnom rozcvičení, ak v predczádzajúcej tréningovej jednotke nebolo zaraďované veľké množstvo veľmi  rýchlej (fosfátovej) práce.

Výnimočne môžeme malé objemové množstvo zaradiť aj počas herného tréningu, ale to iba v tom prípade, ak sa hráč môže plnohodnotne sústrediť na takéto cvičenie. V závere tréningovej jednotky už nie je vhodné tieto reťazce zaraďovať, lebo hráč aj keby sa ako koľvej snažil, už nie je schopný aktivovať tie procesy v organizme, aby to prinieslo predpokladaný a očakávaný výsledok.

AKO VYTVÁRAŤ ŠPECIALIZOVANÉ POHYBOVÉ REŤAZCE
V prvom rade si pri vytváraní špecializovaných pohybových reťazcov vyberieme niektoré limitujúce spojenia pohybov, ktoré sú charakteristicjé pre jednotlivé herné činnosti. Snažíme sa vybrať niekoľko sekundové pohybové tvary. Tieto následne spojíme nejakým iným pohybom, ktorý nemusí priamo byť spojený s volejbalom. Je to napríklad pohyb vzad, ktorým sa hráč musí veľmi rýchlo vrátiť do východzej pozície. Takže ak aj brániaci hráč na sieti sa nevzďaľuje v hre výrazne od siete, tu musí výrazne odstupovať, aby mohol opakovať a to aj viac krát po sebe to – vybrané – volejbalové cvičenie. Podstatou je teda veľmi rýchle opakovanie vybraných pohybov s „inou“ krátkou prácou. Ale spájací medzipohyb môže byť aj úplne „od veci“... napríklad za spájaci medzipohyb zvolíme jeden, dva rýchle kľuky na zemi. Žiadny hráč počas hry na ihrisku kľuky nerobí, ale my napríklad chceme dosiahnuť to, aby hráč stratil pojem o tom kde je a musel znovu štartovať CNS, vnímanie okolia, svoje postavenie v priestore, atď... atď... A takto musí veľmi rýchlo opäť vykonať ten správny a už volejbalový pohyb, alebo pohybový tvar.

Tréner môže vymyslieť množstvo takto časovo a priestorovo obmedzených pohybových tvarov. A nie je problém ich vymyslieť pre nahrávačov, liberá, utočiacich, či brániacich hráčov. Je iba na ňom, keďže vie koho (teda ako zdatného) má v družstve ako tieto reťazce zloží. Aké si vyberie ich časové trvanie a po akej veľkej ploche (priestore)  nechá hráčov sa pohybovať. Ak dodrží zásady tvorby takýchto tréningových programov, nemôže sa pomýliť a trénovať kontraproduktívne.

A teraz úloha pre trénerov – NASCHVÁL nebol v príspevku napísaný ani jeden konkrétny špecializovaný pohybový reťazec. Budúci článok bude venovaný konkretizácii týchto cvičení. Ale bol by som veľmi rád, keby sami tréneri sa pokúsili vytvoriť svoje vlastné špecializované pohybové reťazce podľa podmienok, ktoré boli popísané v tomto príspevku. Uvedomujem si, že nemám žiadne právo také niečo žiadať, ale myslím si a dúfam, že viacerí tréneri sa zamyslia nad touto témou a pokúsia sa aspoň sami pre seba niečo vytvoriť. A najradšej budem, ak sa niektoré takéto ohlasy objavia aj v reakcii na tento príspevok.

Bratislava - január 2009                                                               Miroslav VAVÁK