V dnešnom príspevku si poukážeme, ako prebieha vývoj silových schopností dynamického charakteru na konci detského a nástupe dorastneneckého veku. Priamo nadvazujeme na merania podobného charakteru, ktoré boli vykonané v ČR pred cca dvomi rokmi. Je všeobecne známe, že štyri roky vo vývoji detského organizmu sú veľmi dlhou dobou, ktorá automaticky spôsobí výrazné zmeny jak v somatických, tak v motorických ukazovateľoch. Medzi vekom 10 rokov a 14 rokov sa z dievčaťa stáva už takmer žena a aj u chlapcov sú procesy dospievania v plnom tempe. Vieme, že rozvoj jednotlivých pohybových schopností neprebieha rovnomerne. Existujú obdobia, v ktorých je intenzívny, ale aj obdobia, kde je rozvoj spomalený... (Foto: Miro Vavák)

V dnešnom príspevku si poukážeme, ako prebieha vývoj silových schopností dynamického charakteru na konci detského a nástupe dorastneneckého veku. Priamo nadvazujeme na merania podobného charakteru, ktoré boli vykonané v ČR pred cca dvomi rokmi. Je všeobecne známe, že štyri roky vo vývoji detského organizmu sú veľmi dlhou dobou, ktorá automaticky spôsobí výrazné zmeny jak v somatických, tak v motorických ukazovateľoch. Medzi vekom 10 rokov a 14 rokov sa z dievčaťa stáva už takmer žena a aj u chlapcov sú procesy dospievania v plnom tempe. Vieme, že rozvoj jednotlivých pohybových schopností neprebieha rovnomerne. Existujú obdobia, v ktorých je intenzívny, ale aj obdobia, kde je rozvoj spomalený.

Jednou z možností efektívneho zvyšovania pohybových schopností je poznanie a využitie období, kedy je organizmus najcitlivejší na pôsobenie vhodných vonkajších podnetov a možno preto dosiahnuť v tomto období najvýznamnejšie zmeny. Sú to tzv. citlivé -senzitívne alebo kritické obdobia. Ak sa tieto obdobia nevyužijú, tak sa už len ťažko podarí neskôr dobehnúť zameškané. Preto môže byť zaujímavé zistiť, ako sa žiaci ZŠ zmenili v nami vybraných dynamických schopnostiach dolných končatín. Pohybové schopnosti sú definované ako súbor vnútorných predpokladov ľudského organizmu na vykonanie pohybovej činnosti vyžadujúcej plnenie pohybových úloh. Úroveň pohybových schopností je závislá jak od vrodených vlôh, tak aj od dlhodobého pôsobenia prostredia a tréningového zaťaženia.
V tomto príspevku sme sa snažili poukázať na stav a úroveň silovo- rýchlostných schopností dynamického charakteru u žiakov v priemernom veku 14 rokov za pomoci merania výskokovým ergometrom podľa metodiky (Hamar, Tkáč, 1990) . Následne vybrané výsledky tohto merania vyhodnotiť a porovnať, ako sa zmenili, či nezmenili vybrané pohybové schopnosti na základe meraní, ktoré sme uskutočnili pred štyrmi rokmi. Naše údaje sme zisťovali dvomi samostatnými meraniami. Prvé sa uskutočnilo v roku 2002 a druhé meranie vyhodnocované v príspevku bolo realizované v roku 2006 v tých istých triedach ZŠ. Ako vstupné hodnoty sme zistili stav a úroveň rozvoja rýchlostno- silových schopností dynamického charakteru za pomoci výskokového ergometra v roku 2002, keď boli žiakmi IV ročníka. Prvého merania sa zúčastnilo 49 chlapcov a 63 dievčat. Z merania sme vybrali dobu odrazu (DO) v s, celkový výkon v prepočte na kg hmotnosti probanta (P) vo W a výšku vertikálneho výskoku (VV) v cm. Pred meraním sme žiakov zvážili a odmerali ich telesnú výšku. Ako výstupné hodnoty sme zistili stav a úroveň rozvoja rýchlostno- silových schopností dynamického charakteru merané tou istou metodikou. Merania sa zúčastnilo 41 chlapcov a 54 dievčat. Výstupného merania sa zúčastnilo o 17 žiakov menej, ako vstupného. Stalo sa to na základe fluktuácie žiakov medzi školami, čo je za štyri roky bežné. 

 

VÝSLEDKY

Doba odrazu – (s) – Schopnosť aktivovať a prejaviť svoje rýchlostno- silové schopnosti sa ukazuje, ako to potvrdzujú aj iný autori, ako výrazane  geneticky podmienená.
Tento ukazovateľ bol pri prvom meraní i chlapcov aj dievčat na takmer rovnakej hodnote, ako pri druhom meraní, aj keď medzi týmito meraniami boli štyri roky. Rozdiel medzi dvomi meraniami bol taký, že nebol štatisticky významný. Ale aj tak, chlapci sa mierne zlepšili v absolútnej hodnote a dievčatá zhoršili. Chlapci boli lepší v priemere o 6,27% a dievčatá sa zhoršili o 2,33%. V tomto veku (14 rokov) môžeme vysloviť hypotézu, že tento parameter sa už asi nebude zlepšovať, tak ako to potvrdzujú aj predchádzajúce práce z tejto oblasti..

Výkon – (W) – V rýchlostno- silových parametroch sa ukázali výrazné rozdiely medzi meraniami s rozptylom štyroch rokov, ako aj v rozdiely medzi chlapcami a dievčatami.
Chlapci sa v celkovom výkonovom parametri výrazne zlepšili. V absolútnej hodnote tento rozdiel činil 0,76W čo predstavuje zlepšenie o 13%. Takéto zlepšenie znamená aj štatisticky významný rozdiel na hladine 1% štatistickej významnosti. U dievčat sa ale tento parameter vyvíjal odlišne. Dievčatá zhoršili svoje výkonové parametre o 0,05W. Tento pokles o 0,94% nie je štatisticky významný, ale poukazuje na stagnáciu tohto parametra u dievčat vo veku 14 rokov. Môžeme konštatovať, že dievčatá dosiahli vrchol svojich výkonových parametrov už vo veku 10-11 rokov? Je to otázka, ktorá by si zaslúžila viac pozornosti. Podľa iných meraní sa výkonové parametre u dievčat dostávajú do stagnácie až vo veku 13 rokov. Takže naše dievčatá mali podať lepší výkon, ale nestalo sa tak. Stagnácia sa ukázala už od nástupu dospievania vo veku 10-11 rokov.

Vertikálny výskok – (cm)- Rozdiely medzi dvomi meraniami u žiakov tých istých tried sa opäť ukázali ako rozdielne u dievčat a u chlapcov.
U chlapcov došlo podobne, ako pri výkonovom parametri z výraznému zlepšeniu a to až o 20,41%. Rozdiel bol 5,62 cm v absolútnej hodnote. Je takmer samozrejmé, že takéto zlepšenie sa prejaví aj v štatistickej významnosti, kde tento rozdiel znamená štatistickú významnosť na hladine 1%. Pravdepodobne sa u chlapcov prejavil výraznejší nárast aktívnej svalovej hmoty. U dievčat sa opakuje situácia, ako v predchádzajúcom prípade. Nie, že nedošlo k zlepšeniu, ale v strednej hodnote sa dievčatá zhoršili o 0,49 cm, čo predstavuje zhoršenie o 2,22%. Tento rozdiel opäť nie je štatisticky významný, ale pokles v absolútnych číslach naznačuje stagnáciu, alebo začiatok poklesu tohto parametra.

 

ZÁVER

Druhé meranie po štyroch rokoch ukázalo stagnáciu jedného parametra u oboch pohlaví a výrazné rozdiely vo vývoji rýchlostno- silových parametrov dolných končatín u chlapcov a u dievčat.
Doba odrazu na výskokovom ergometri bola v prvom aj druhom meraní na takmer rovnakej hodnote 0,196 – 0,200 s. Týmto sa potvrdilo, že tento parameter je značne geneticky podmienený a v priebehu prvej fázy dospievania a takmer nemení.
Výkonový parameter sa u chlapcov výrazne zlepšil na hladine 1% štatistickej významnosti a u dievčat stagnoval. Potvrdilo to naše konštatovanie, že u chlapcov sa zlepšil výškovo- váhový parameter aj na základe nárastu aktívnej svalovej hmoty. Prečo v absolútnych číslach nastal mierny pokles u dievčat už od veku 10 rokov nie sme schopný na základe našich meraní vysvetliť.

V meraní vertikálneho výskoku sa ukázala rovnaká tendencia zmien výkonnosti v tomto parametri, ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade. U chlapcov došlo k výraznému zlepšeniu na 1% hladine štatistickej významnosti a u dievčat nastala stagnácia až mierny pokles o pol centimetra. 
Bolo by vhodné, aby boli zisťované aj iné somatické parametre, ako tie najzákladnejšie, ktoré môžu výrazne ovplyvniť sledované údaje. Pomer aktívnej a pasívnej hmoty u chlapcov a dievčat sa v tomto veku mení, čo sme ale v našom meraní nezisťovali.
Podľa záverov EUROFIT sa mali všetky parametre zlepšovať u oboch pohlaví v sledovanom veku. U dievčat mala nastať stagnácia až vo veku 12,5-13 rokov. Iný autori určujú obdobie stagnácie už do veku 11,5 – 12 rokov. Tento záver sa v našom meraní nepotvrdil a konštatujeme, že rýchlostno- silové parametre, ktoré sme sledovali u dievčat stagnovali, ba nastal už aj pokles ich výkonnosti už od veku 10,5 roka.
To by mohlo poukazovať na stále znižovanie veku, kedy sa u dievčat začína proces dospievania.

Bratislava - jún 2008                Miroslav VAVÁK