Končí sezóna a tým sa aj uzaviera jeden cyklus kondičnej prípravy. Tak, ako sme už písali v niektorých predchádzajúcich príspevkoch, v tomto období  už nie je možné nič nové budovať, nič výrazne meniť, nič prepracovávať. Môžeme iba ťažiť z toho, čo sme vybudovali uvedomelou (ale občas aj náhodnou) činnosťou počas predchádzajúcich mesiacov prípravy. Náhodnou, píšem preto, že niekedy dosiahneme nejaký výsledok a pritom netušíme, prečo prišiel práve teraz a prečo keď sme ho očakávali, tak sa nedostavil. Sme v období, keď sa v dospelých kategóriách rozhoduje o postavení v konečnej tabuľke, a bojuje sa o titul. Preto o výsledku viac krát rozhodujú aj veci, ktoré nie sme schopný si vyskúšať počas celoročnej prípravy, respektíve ktoré by o výsledku rozhodovať nemali. Okrem základu – herných schopností pretavených do jednotnej a cieľavedomej hry nastupujú javy, ako strach z konečného výsledku, pocit slabého tela, tlak okolia na športový výkon či ekonomické tlaky ...

Opäť dnes zavítame do viac trénerského zákulisia, ako do konkretizácie prípravy v nejakom období. Príspevky o tom, ako sa má postupovať v kondičnej príprave v tomto období nájdete v príspevkoch na týchto stránkach, ktoré boli uverejnené pred rokom. Tam sa zaoberáme konkretizáciou kondičnej prípravy v období nástupu PLAY OFF. Dnes si rozoberieme základnú otázku v kondičnej príprave, ktorá ale práve v tomto období nadobúda špecifický charakter. V podstate je táto otázka základnou otázkou akéhokoľvek fyzického zaťaženia (a vo všeobecnosti každého problému v živote človeka), ale pre nás je otázka LOGISTIKY v kondičnej príprave základom pre následné aktívne použitie „vlastného tela“ pre konkrétny šport – volejbal. Teda ako postupovať od prvopočiatku určenia si problému až po kontrolu jeho vyriešenia. Aby ste na konci sezóny mohli takto pohodlne sedieť v kresle s pocitom dobre vykonanej práce.

  V dnešnom príspevku sa pozrieme na kondičnú prípravu zase z iného uhla. Už sme si za tých niekoľko mesiacov popísali všetko možné a občas aj „nemožné“, ako budovať svoje telo a rozvíjať jednotlivé pohybové schopnosti. Zakaždým bolo naším cieľom ukázať možnosti a cesty, ako sa lepšie fyzicky pripraviť na špecializovaný volejbalový tréning, alebo volejbalový zápas. Dnes si trochu popíšeme fyzickú prípravu  z druhej strany. Ide o to, aký vnútorný pocit vyvoláva fyzické zaťaženie ako také, aké sú možnosti jeho vedomého ovplyvňovania a ako „narábať“ s pocitmi svojich zverencov. Nie vždy totiž dobrá fyzická príprava, dobrý volejbalový tréning vyvoláva vo zverencoch aj dobré pocity a pripravenosť na hru a zápas. Vždy máme v družstve minimálne šesť... zverencov a teda šesť indivíduí a šesť samostatne mysliacich jedincov so svojimi osobnými cieľmi a predstavami.

V predchádzajúcom príspevku o špecializovaných pohybových reťazcoch sme si ukázali výhodiská a možnosti tvorby pohybových reťazcov. Snahou bolo určiť pravidlá na výber charakteru cvičení. Ďalej sme sa zamerali na množstvo (kvalitatívne aj kvantitatívne), ktoré je možné realizovať v jednom pohybovom tvare. Tiež na intenzitu vykonávaných cvičení, ako aj intervaly oddychu, ktoré by mali tieto cvičenia spájať. Takto sme si vytvorili predpoklad na konkretizáciu takýchto cvičení.

Vo všetkých príspevkoch, ktoré boli uverejnené na týchto stránkach sme sa doteraz zaoberali jednotlivými cvičeniami, ktoré môžeme používať v kondičnej príprave v jednotlivých fázach športovej prípravy. Tieto cvičenia je možné voľne kombinovať podľa zásad tvorby športového tréningu a fyziológie práce ľudského organizmu. Poukazovali sme na možnosti ako samostatne používať tieto cvičenia, alebo ako ich vkladať do herného tréningu. V dnešnom príspevku si ukážeme niekoľko možností ako spájať rozvoj rôznych pohybových schopností v jednom pohybovom tvare. Takémuto spájaniu viacerých následných, presne definovaných pohybov hovoríme ŠPECIALIZOVANÝ POHYBOVÝ REŤAZEC.

Predvianočné zamyslenie sa nad pohybovou aktivitou našej opulácie. Dnešná populácia je výrazne stresovaná tým spôsobom života, ktorý nám prináša naša hektická doba. Nie je čas, a priznajme si ani chuť sa venovať pravidelnej fyzickej aktivite. Pred pár rokmi mali ľudia aspoň záhradky a mali aspoň trochu pohybu, ale toto „minisúkromníčenie“ v podstate zaniklo a nájsť v bežnej domácnosti bycikel, na ktoroch chodia aj dospelí, nie len deti je takmer zázrak. Ľuďom sa nechce chodiť po horách, alebo robiť pešie túry okolo riek a rôznych vodných plôch. Všeobecná telesná zdatnosť populácie je veľmi zlá. Na tom sa zhodujú všetky posledné štúdie a aj ja to vidím na študentoch, ktorí prichádzajú študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu. Celkovo sa mení výškovo – hmotnostný index, lebo rastie telesná hmotnosť populácie. V Európe na tom ešte nie sme tak zle, ako v Amerike, ako hovoria štúdie, ale v rýchlom tempe ju dobiehame...

Prihrávka je jednou zo základných herných činností jednotlivca. Každá rozohra po podaní sa následne realizuje príjmom. Prijmajúci hráč musí splniť niektoré pre jeho činnosť limitujúce zákonitosti, ktoré sa nedajú obísť ani eliminovať. V prvom rade je potrebné si vysvetliť niektoré fyzikálne zákonitosti, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú správne postavenie hráča na prijme a limitujú možnosti jeho aktívneho zasiahnutia do hry. Biomechanika určuje, ako živý organizmus môže vykonávať pohyb a aké sú rozdiely medzi klasickou fyzikou, mechanikou a biomechanikou. Niektoré bežne akceptované názory v pohľade na volejbal sa môžu na prvý pohľad zdať že neakceptujú mechaniku, ale je to iba zdanie a mechanika v určitých hraniciach. V praxi ju aplikujeme v konkrétnych limitných podmienkach. Respektíve dopredu sú určené základné podmienky pre vykonanie daného pohybu.

Keď má tréner dostatočný čas na realizáciu plnohodnotného tréningu vo všetkých jeho aspektoch, je to optimálny stav. Vtedy je dostatok času nie len na plnohodnotný tréning ale aj na dobrú kondičnú prípravu. Stále sme totiž ešte v novembri, teda v čase kedy musíme budovať a rozvíjať základné kondičné schopnosti. Nie je ešte možné prerušiť kondičnú prípravu a venovať sa iba hernému tréningu. Takmer určite by sme dospeli začiatkom januára do stavu, kedy by naši zverenci už neboli schopní adekvátne plniť herné úlohy a vtedy by už bolo neskoro začínať kondičnú prípravu odznova. Došla by im – jednoducho povedané – PARA V KOTLI... a to majú hráči ešte pred sebou aspoň tri až štyri mesiace hernej sezóny....

V novembri už máme za sebou celú základnú kondičnú prípravu. Začínali sme s rozvojom aeróbnej vytrvalosti a rozvojom „hrubej“, teda kvantitatívnej stránky silových schopností. Používali sme menšie prídavné záťaže a realizovali viac sérií s väčším počtom opakovaní v každej sérii. Takto sme k rozvoju silových schopností pristupovali v dvoch päť až šesť týždňových blokoch. Dosiahli sme tým za základe adaptačných procesov to, že už môžeme „plnohodnotne“ pristupovať k hernému tréningu, ktorý nie je ovplyvňovaný nedostatočnými silovými schopnosťami, či slabou aeróbnou schopnosťou. A na druhej stánke sme si vytvorili dobré podmienky pre stupňovanú kondičnú prípravu práve v rozvoji silových schopností. Až teraz si preto môžeme dovoliť začať zvyšovať prídavné zaťaženia... a to postupne až do jeho maximálnych hodnôt. Na tomto podklade – rádovo s dvoj až troj týždenným odstupom je vhodné sa zamerať na rozvoj akceleračnej a maximálnej rýchlosti.

V novembri už máme za sebou celú základnú kondičnú prípravu. Začínali sme s rozvojom aeróbnej vytrvalosti a rozvojom „hrubej“, teda kvantitatívnej stránky silových schopností. Používali sme menšie prídavné záťaže a realizovali viac sérií s väčším počtom opakovaní v každej sérii. Takto sme k rozvoju silových schopností pristupovali v dvoch päť až šesť týždňových blokoch. Dosiahli sme tým za základe adaptačných procesov to, že už môžeme „plnohodnotne“ pristupovať k hernému tréningu, ktorý nie je ovplyvňovaný nedostatočnými silovými schopnosťami, či slabou aeróbnou schopnosťou. A na druhej stánke sme si vytvorili dobré podmienky pre stupňovanú kondičnú prípravu práve v rozvoji silových schopností. Až teraz si preto môžeme dovoliť začať zvyšovať prídavné zaťaženia... a to postupne až do jeho maximálnych hodnôt. Na tomto podklade – rádovo s dvoj až troj týždenným odstupom je vhodné sa zamerať na rozvoj akceleračnej a maximálnej rýchlosti.