V dnešnom príspevku sa pozrieme na kondičnú prípravu zase z iného uhla. Už sme si za tých niekoľko mesiacov popísali všetko možné a občas aj „nemožné“, ako budovať svoje telo a rozvíjať jednotlivé pohybové schopnosti. Zakaždým bolo naším cieľom ukázať možnosti a cesty, ako sa lepšie fyzicky pripraviť na špecializovaný volejbalový tréning, alebo volejbalový zápas. Dnes si trochu popíšeme fyzickú prípravu  z druhej strany. Ide o to, aký vnútorný pocit vyvoláva fyzické zaťaženie ako také, aké sú možnosti jeho vedomého ovplyvňovania a ako „narábať“ s pocitmi svojich zverencov. Nie vždy totiž dobrá fyzická príprava, dobrý volejbalový tréning vyvoláva vo zverencoch aj dobré pocity a pripravenosť na hru a zápas. Vždy máme v družstve minimálne šesť... zverencov a teda šesť indivíduí a šesť samostatne mysliacich jedincov so svojimi osobnými cieľmi a predstavami.

V dnešnom príspevku sa pozrieme na kondičnú prípravu zase z iného uhla. Už sme si za tých niekoľko mesiacov popísali všetko možné a občas aj „nemožné“, ako budovať svoje telo a rozvíjať jednotlivé pohybové schopnosti. Zakaždým bolo naším cieľom ukázať možnosti a cesty, ako sa lepšie fyzicky pripraviť na špecializovaný volejbalový tréning, alebo volejbalový zápas. Dnes si trochu popíšeme fyzickú prípravu  z druhej strany. Ide o to, aký vnútorný pocit vyvoláva fyzické zaťaženie ako také, aké sú možnosti jeho vedomého ovplyvňovania a ako „narábať“ s pocitmi svojich zverencov. Nie vždy totiž dobrá fyzická príprava, dobrý volejbalový tréning vyvoláva vo zverencoch aj dobré pocity a pripravenosť na hru a zápas. Vždy máme v družstve minimálne šesť... zverencov a teda šesť indivíduí a šesť samostatne mysliacich jedincov so svojimi osobnými cieľmi a predstavami.

V úvode spomeniem jeden príklad z mojej osobnej trénerskej praxe v atletike. Trénoval som v jednej skupine dvoch bežcov. Obaja pracovali veľmi zodpovedne a mali snahu sa neustále zlepšovať. Ich tréningové nasadenie bolo príkladné a aj ich miera talentu bola na približne rovnakej úrovni. Takže pokiaľ ide o fyzické nasadenie a prípravu, možno konštatovať, že som po čase už vedel, aké zaťaženie na nich ako vplýva. A nie len to. Dala  sa predpokladať aj miera úrovne ich následného športového výkonu. Pokiaľ boli zdravotne v poriadku, ich športová výkonnosť bola na úrovni dopredu predpokladanej. Takže fyzická záležitosť bola v poriadku... Ale... Úplne inak to bolo z ich vnútornými pocitmi. Na tréningu sa dalo povedať, že ich pocity a vonkajší prejav únavy organizmu boli porovnateľné. To znamená, že keď povedali, že sú v poriadku a môžeme trénovať ďalej, dalo sa. Keď povedali, že už majú toho naozaj dosť a nič ďalej už nejde – nešlo to. Všetko sa ale zmenilo, ak sa mali zúčastniť pretekov. U jedného jeho pocity a skutočnosť sedeli tak, ako pri tréningu. U druhého ale nastal obrat. Ako náhle sa objavil stres z pretekania sa, jeho pocity sa otočili. Ak tvrdil, že sa cíti super a v tento deň to bude paráda... už som vedel, že ani nemusí ísť súťažiť – nedosiahne žiadny dobrý výsledok. Ak naopak tvrdil, že v tomto dni to bude katastrofa a cíti sa mizerne – plesal som vnútorne radosťou... bolo takmer jasné, že dosiahne dobrý, ak nie výborný výkon. Čo to teda znamenalo? Trvalo mi skoro rok, kým som zistil, čo sa deje, ale potom, ako tréner som to začal využívať. Napadla mi totiž jedna veta trénera J. Kratochvílovej, ktorú som raz začul pred jej pretekmi. „Jarmilka čím je před závody zelenejší, tím je to lepší!“. Takže predpretekový stres – predzápasový stres môže pocity vašich hráčov úplne zmeniť – ÚPLNE. A pritom to s ich športovou výkonnosťou nemusí nijako súvisieť.Alebo zase naopak. Sami tréneri vedia, že majú zverencov, ktorí sú tréningový ťahači. Tam dokážu podávať výborné výkony a keď sa prídu sa hráča pozrieť z iného klubu (napríklad s cieľom angažovať hráča), vidia výborný herný, fyzický aj psychický výkon. Ale v zápase.. ojha... nefunguje nič, respektíve málo a nestabilne. A naopak, hráči, ktorí sú v tréningu nestabilný, dokážu sa v zápase výborne nabudiť a podať taký výkon, aký v tréningu nikdy nie sú schopný podať. Potrebujú totiž zápasovú atmosféru. Až tá ich dokáže nabudiť a vyprovokovať k dobrému výkonu.

Jednou zo súčastí tohto dobrého pocitu je aj pocit rýchlych nôh, silného úderu, sily vo výskoku, ... Proste ide o pocit „aktívneho“ tela. Tento pocit býva u niektorých hráčov tak potrebný, že pri ZLOM fyzickom pocite automaticky nie sú schopný podať ani svoj priemerný športový výkon.

Dochádza teda k dvom zásadným a ROZDIELNYM problémom pred zápasom.

PRVÝ ASPEKT– SUBJEKTÍVNY VNÚTORNÝ POCIT ŠPORTOVCA

Je to psychický pocit, ktorý je vytvorený vnútorným prostredím človeka a subjektívnym znášaním takéhoto pocitu športovcom.

Tak, ako bolo už spomínané, subjektívne pocity športovca môžu byť rôzne a rôznorodosť týchto pocitov môže vyvolávať veľký počet vnútorných aj vonkajších faktorov. Na prvom mieste sa jedná o okamžitý fyziologický stav organizmu. Úroveň homeostázy, celkovo vyrovnaného stavu bez výraznejších kontraproduktívnych procesov určuje prvotný pocitový stav. Teda ak je organizmus oddýchnutý, bez zranení, dobre fyzicky pripravený na výkon a psychicky vyrovnaný so zápasom. Vtedy môže nastať stav, ktorý NABUDÍ športovca. Ak je organizmus nadmieru zaťažený, má problém s udržaním vyrovaného metabolického stavu, alebo bojuje s následkami a liečením zranenia športovec sa cíti unavený a celkovo má výrazný pocit NEMOHÚCNOSTI - ťažkých nôh a rúk. Ak sa k tomu pridá ťažší súper, alebo iný psychický faktor, tento pocit sa môže ešte zvýrazniť.

Športovec vám – trénerom dá spätnú informáciu o svojich pocitoch. Teda, ak sú vaši hráči zvyknutý sa vám zverovať so svojimi pocitmi. U dospelých hráčov, respektíve takých, ktorým závisí ich profesionálna zmluva (mimo iného) od úrovne ich športového výkonu, však ťažko môžeme očakávať, že sa trénerovi zveria so svojimi negatívnymi pocitmi. Tu je tréner odkázaný na svoj zrak a „poznanie“ svojich hráčov. Skúsený tréner by mal vycítiť, ktorý hráč sa ako cíti pred zápasom. Vôbec to nie je ľahké, či jednoduché, ale tento faktor patrí medzi základné prvky TALENTU TRÉNERA...

Po tomto poznaní nastupuje druhý základný problém, týkajúci sa pocitu hráča.

DRUHÝ ASPEKT – REALITA VYJADRENIA (ZISTENIA) POCITU ŠPORTOVCA

Je to porovnanie medzi verbálnym (vizuálnym) prejavom hráča pred zápasom, kde popisuje svoj stav a reálnym stavom športovca v hre.

Stav, ktorý vám spomenie váš zverenec – teda ako sa cíti, aké má pocity zo svojho fyzického stavu môže, ale nemusí mať nič spoločné z jeho reálnym stavom. Tak, ako to bolo spomínané v príklade, vnútorné pocity športovca môžu znamenať rozličné stavy. Pokiaľ je to stále rovnaké, teda ak rovnaký pocit vyvoláva stále tú istú vonkajšiu realitu je to v poriadku. Úlohou trénera je iba zistiť – AKÉ SLOVÁ ČO ZNAMENAJÚ... Horšie je to, ak sa podľa verbálneho prejavu hráča – jeho slovného zhodnotenia momentálneho stavu nedá nič dedukovať. Teda, ak rovnaký pocit hráča je pri rôznych reálnych stavoch. Ale takýchto hráčov – športovcov je pomerne málo. Väčšinou určitý pocit je podriadený určitému – konkrétnemu reálnemu stavu.

Dôležité je, ako tréner pristupuje ku komunikácii so zverencami. V kolektíve má hráč zábrany sa pred ostatnými členmi družstva vyjadrovať o svojich pocitoch. Preto je vhodné pripustiť si hráčov – hlavne pred dôležitými zápasmi – trochu bližšie, ako obvykle ku sebe, trénerovi – ako ku „človeku“. Ak má zverenec pocit podpory od trénera, podá kvalitnejšiu a hlavne OBJEKTÍVNEJŠIU spätnú väzbu. A tréner môže lepšie objektivizovať úvod zápasu. Ak má tréner pocit, že zverenec je iný ako zvyčajne, je vhodné vyprovokovať vetu, dve o stave v akom sa hráč nachádza. A reakcia hráča, nech je už akákoľvek dáva pomerne dobrú informáciu o momentálnom fyzickom aj psychickom stave športovca. A aká by mala byť reakcia trénera? Hlavne kľudná... v akomkoľvek stave je jednoznačnou úlohou podpora športovca, nech je už osobný pocit u trénera akýkoľvek. Aj keď tréner vidí, že je „zle“, nemal by to dať najavo. Ale zariadiť by sa mal podľa toho, aký má sám vnútorný pocit – pre dobro celého kolektívu. V takomto prípade musia isť bokom hlavne osobné záležitosti, ak sa vyskytujú medzi trénerom a hráčom. Ovplyvňovať vnútorný pocit hráča – predkladať mu vysvetlenia, že jeho pocity sa nekryjú s realitou je dobré iba vtedy, ak to hráč očakáva. Lebo sú typy športovcov, ktorí potrebujú predpretekovú, predzápasovú podporu vždy a za každých okolností. Patrí to často k rituálu ich prípravy na športový boj. Jedinou výnimkou je výrazne negativistická úloha niektorého hráča, ak svoje pocity (a sú negatívne) výrazne ventiluje pred ostatnými hráčmi. Často si totiž hráči takto dopredu vyrábajú poistku, že ak neuspejú môžu povedať – VEĎ SOM TO HOVORIL. Takéto prejavy treba okamžite, síce citlivo, ale rázne negovať.

Bratislava – február 2009                                   Miroslav VAVÁK