Predvianočné zamyslenie sa nad pohybovou aktivitou našej opulácie. Dnešná populácia je výrazne stresovaná tým spôsobom života, ktorý nám prináša naša hektická doba. Nie je čas, a priznajme si ani chuť sa venovať pravidelnej fyzickej aktivite. Pred pár rokmi mali ľudia aspoň záhradky a mali aspoň trochu pohybu, ale toto „minisúkromníčenie“ v podstate zaniklo a nájsť v bežnej domácnosti bycikel, na ktoroch chodia aj dospelí, nie len deti je takmer zázrak. Ľuďom sa nechce chodiť po horách, alebo robiť pešie túry okolo riek a rôznych vodných plôch. Všeobecná telesná zdatnosť populácie je veľmi zlá. Na tom sa zhodujú všetky posledné štúdie a aj ja to vidím na študentoch, ktorí prichádzajú študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu. Celkovo sa mení výškovo – hmotnostný index, lebo rastie telesná hmotnosť populácie. V Európe na tom ešte nie sme tak zle, ako v Amerike, ako hovoria štúdie, ale v rýchlom tempe ju dobiehame...

Predvianočné zamyslenie sa nad pohybovou aktivitou našej opulácie. Dnešná populácia je výrazne stresovaná tým spôsobom života, ktorý nám prináša naša hektická doba. Nie je čas, a priznajme si ani chuť sa venovať pravidelnej fyzickej aktivite. Pred pár rokmi mali ľudia aspoň záhradky a mali aspoň trochu pohybu, ale toto „minisúkromníčenie“ v podstate zaniklo a nájsť v bežnej domácnosti bycikel, na ktoroch chodia aj dospelí, nie len deti je takmer zázrak. Ľuďom sa nechce chodiť po horách, alebo robiť pešie túry okolo riek a rôznych vodných plôch. Všeobecná telesná zdatnosť populácie je veľmi zlá. Na tom sa zhodujú všetky posledné štúdie a aj ja to vidím na študentoch, ktorí prichádzajú študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu. Celkovo sa mení výškovo – hmotnostný index, lebo rastie telesná hmotnosť populácie. V Európe na tom ešte nie sme tak zle, ako v Amerike, ako hovoria štúdie, ale v rýchlom tempe ju dobiehame. A to už aj na miestach kde fyzická práca bola bežná a žiadne činky, či iné nákladné zariadenia neboli potrebné, tomu tak nie je. Dnes už aj na dedinách vznikajú posilňovne, čo je svojim spôsobom zvrátené, ale bohužial dnes už reálne. Ide o to, že na dedine je vždy čo robiť okolo domu, ale odpadli práce na poli a celkovo ťažká fyzická práca. Preto si ľudia hľadajú východisko napríklad v návštevách fitcentier.

PREČO CHCÚ ĽUDIA NIEČO SO SEBOU UROBIŤ ?

Aká je naša najčastejšia motivácia, dôvod na začať navštevovať fitcentrum? Urobil sa výskum na reprezentačnej vzorke populácie, ktorá mala záujem so sebou nie čo urobiť. Takže prečo sa chcú zaoberať pohabovou aktivitou? Absolútne najväčšia časť cvičencov a to ako mužov, tak i žien uvádza, že im ide najmä o zlepšenie postavy v zmysle zníženia hmotnosti o niekoľko kilogramov. Pritom takmer všetci cvičenci podľa prieskumu mali záujem znížiť si hmotnosť v priemere až o 8-10 kg. Ďalšia časť - 10 % respondentov uviedla, že im stačí znížiť hmotnosť v priemere o 3-4 kg a zostávajúca časť cvičencov (cca. 7 %) udala, že ich cieľom je zníženie hmotnosti o viac ako 10 kg, pričom najčastejšie išlo o 12 až 15 kg, ale vyskytol sa aj údaj 20 kg. Druhá najčastejšia odpoveď prečo začíname s cvičením bola zlepšenie postavy v zmysle spevnenia a vytvarovania tela. Ženy uviedli predovšetkým zlepšenie vzhľadu „problematických“ oblastí tela a to stehná, zadok, brucho, až potom sa objavuje záujem tvarovať ramená či paže. Naopak, muži preferujú predovšetkým tvarovanie paží, hrudníka, brušnej oblasti či chrbta. Vzhľad dolnej časti tela podľa uvedeného prieskumu nie je zo začiatku ich prioritou. Kvalitný tréningový plán by však mal obsahovať cviky na precvičenie všetkých svalových skupín počas týždenného mikrocyklu a popritom môže byť samozrejme zameraný aj na zaostávajúce svalové skupiny.Prekvapivo, takmer najmenšej skupine respondentov išlo o zlepšenie zdravotného stavu. Je zaujímavé, že odpoveď „zlepšenie zdravotného stavu“, sa objavuje až ako tretia priorita v súvislosti s cvičením a uvádzajú ju výlučne respondenti, ktorí uvideli, že trpia konkrétnymi zdravotnými problémami a to najmä bolesťou krčnej či krížovej časti chrbtice či častou poruchou chrbtice – skoliózou. Táto skupina má záujem najmä o odstránenie konkrétnych zdravotných problémov cvičením a o zlepšenie držania tela.Na predposlednom mieste sa umiestnila odpoveď, že respondenti by chceli najmä zvýšiť svoju výkonnosť, vytrvalosť, silu, zlepšiť kondíciu. Najmenšia časť respondentov, najmä ľudia v dôchodkovom veku, by chceli cvičiť iba pre zábavu, pretože majú voľný čas, nejde im predovšetkým o výkony či formovanie postavy, ale najmä o odreagovanie sa od bežných starostí.

AKÁ JE NAJČASTEJŠIA POHYBOVÁ ČINNOSŤ ?

Na otázku, či sa v súčasnosti respondenti venujú pravidelne akejkoľvek pohybovej aktivite všetci opýtaní odpovedali, že v súčasnosti pravidelne nešportujú! Všetci uviedli, že športujú len sporadicky, ale radi by cvičili pravidelne, najčastejšie 2-3 krát týždenne po 60-90 min. Našli by si však čas aj na cvičenie 4-6x za týždeň. Na otázku, či sa týždenne venujú aspoň nejaký čas športovaniu, iba 33 % respondentov uviedlo, že športujú spolu 1-3 hodiny týždenne. 7 % uviedlo, že športujú viac ako 3 hodiny týždenne. Ale až 60 % opýtaných uviedlo, že týždenne im nezostane čas ani na hodinu športovej aktivity.

Nikto z opýtaných sa v minulosti nevenoval športu vrcholovo. 77 % respondentov uviedlo, že sa v minulosti venovali športu rekreačne, najčastejšie turistike, bicyklovaniu a plávaniu, športovali však nepravidelne. Chceli by to zmeniť a začať pravidelne navštevovať fitnesscentrum. Zvyšných 23 % opýtaných sa v minulosti športu venovalo aktívnejšie, išlo najmä o športovanie počas štúdia alebo navštevovanie športových krúžkov ešte v detstve a to najmä loptové hry – basketbal, volejbal, hádzaná, futbal, úpolové športy - karate, tance - najčastejšie ľudové. Postupne, ako ďalej uvádzajú, však upustili od aktívneho pravidelného športovania napr. z dôvodu ukončenia školy, presťahovania sa do iného mesta, zaniknutia pohybového krúžku či z nedostatku času po nástupe do práce alebo zo zdravotných dôvodov.

KEĎ UŽ... TAK ČO ?

Na otázku akú pohybovú aktivitu respondenti preferujú najviac, ak by si mohli vybrať z ponúknutých 10 možností vyplynulo, že najväčšej obľube sa teší rekreačné bicyklovanie, (aj na stacionárnom bicykli), s tesným náskokom pred chôdzou. Treťou najobľúbenejšou pohybovou aktivitou je podľa prieskumu plávanie, iba tesne pred rekreačným behaním.   Predposledné miesto obsadilo korčuľovanie, ešte menší záujem bol o športové hry ako tenis, futbal, bedmintom, basketbal či volejbal. Dôvod, prečo sa tieto aktivity umiestnili na spodných priečkach nemusí byť ich neobľúbenosť, skôr ich väčšia náročnosť na organizáciu, keďže potrebujeme nielen voľné športovisko, ale i spoluhráčov. S bicyklovaním, chôdzou či behom je to po organizačnej i materiálnej stránke jednoduchšie a zrejme práve preto sa tešia medzi širokou verejnosťou väčšej obľube. Korčuľovanie na kolieskových korčuliach je príjemným spestrením medzi aeróbnymi aktivitami, ktorého obľúbenosť vzrastá, navyše kĺzavý pohyb nezaťažuje kĺby tak ako pri behu, podmienkou je však vhodný terén – bezpečný úsek asfaltovej cesty bez prekážok. Viacerí respondenti uviedli, že by sa chceli začať pravidelne venovať práve korčuľovaniu, chystajú sa v blízkej dobe si to vyskúšať.     

Ženy označili jednoznačne ako svoj najobľúbenejší šport aerobik, pričom respondentky obľubujú rôzne formy, najmä bodywork, spinning, pilates, jogu, kalanetiku, tanečné hodiny ako zumba či latino, nepreferujú však hodiny tzv. vysokého aerobiku, tzn. kde choreografia obsahuje výskoky a časté poskakovanie.

POSILŇOVŇA – VEĽMI ČASTÁ VOĽBA

Fitness predstavuje vhodnú formu pohybovej aktivity aj pre študentov a duševne pracujúcich - je vhodným prostriedkom na kompenzáciu duševného zaťaženia, pretože nielen regeneruje psychické sily, ale aj pomáha spevniť oporný a pohybový – svalový systém a nadobudnúť správne držanie tela. Preto je posilňovanie vhodné aj pre všetkých, ktorí majú sedavé zamestnanie. V spomenutom výskume všetci respondenti okrem ľudí v dôchodku, ktorí tvorili spomínané 3,3 % súboru, mali duševne náročné povolanie. Pritom až 87 % respondentov uviedlo, že majú sedavé zamestnanie pričom takmer nepretržite sedia v priemere 8 hodín a väčšina respondentov uvádza, že v práci strávia denne 7 až 12 hodín. Iba zvyšných 13 % opýtaných uviedlo, že ich zamestnanie nemá sedavý charakter a väčšinu času sa pohybujú. Pre udržanie zdravia je dôležité, aby zamestnanci, ktorí sú v zamestnaní nútení k dlhému sedeniu kompenzovali nedostatok pohybovej aktivity vo svojom mimopracovnom čase. Cvičenia muskulárneho a aeróbneho fitnisu pre túto skupinu ľudí predstavujú ideálnu formu pohybu. Navyše fitcentrá sú otvorené v každom počasí a ponúkajú možnosť zacvičiť si často i v neskorých nočných hodinách, čo môže byť aj pre veľmi zaneprázdnených ľudí veľká výhoda.

A ČO ZDRAVIE ?

Najčastejšie sa vyskytujúci zdravotný problém, ako uviedli respondenti, boli bolesti pohybového a oporného systému a to najčastejšie bolesť chrbtice predovšetkým v krčnej a krížovej časti. Ďalej nasledoval zvýšený cholesterol, tretím najčastejším ochorením bol vysoký krvný tlak, ďalej alergické ochorenie - senná nádcha, bolesti hlavy až migréna, menej často sa vyskytovali poruchy štítnej žľazy a bolesť inej časti tela – najčastejšie kolenný kĺb. Ani jeden z týchto zdravotných problémov nevylučuje možnosť športovať, práve naopak, primeraná a vhodne zvolená pohybová aktivita môže dokonca napomôcť k upraveniu stavu a až k úplnému vymiznutiu mnohých z uvedených problémov.

AKO ZISTIŤ, AKO SOM NA TOM ?

Jedným zo základných úloh je zistiť, ako na tom vlastne sme, čo sa týka našeho tela. Základom je množstvo aktívnej svalovej hmoty a percento PASÍVNEHO tuku. Percento tuku v tele u žien podľa údajov WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) by sa malo pohybovať v rozmedzí od 20 do 27 %, u mužov o niečo menej, medzi 10 až 20 %. V našom výskumnom súbore pritom až 86 % respondentov malo zvýšené množstvo telesného tuku oproti normálnej hodnote a iba zvyšných 14 % respondentov nemalo problém s priveľkým množstvom tuku. Ďalší návod ako zistíte, či je vaša hmotnosť v poriadku, ponúka aj Queteletov vzorec, viac známy ako BMI-index (Body Mass Index). Získame ho jednoduchým výpočtom, ak telesnú hmotnosť v kilogramoch (kg) vydelíme druhou mocninou telesnej výšky v metroch (m). Hodnota indexu medzi 18,5 a 24,9 poukazuje na normálnu hmotnosť. Ak vaše výsledné číslo spadá do rozpätia 25-27, ide už o miernu nadváhu, ak je hodnota BMI medzi 27,1 a 30 ide o významnú nadváhu a ak dosiahnete číslo vyššie ako 30, trpíte výraznou obezitou. Hodnota indexu nižšia ako 18,5 poukazuje na veľmi nízku, podpriemernú hmotnosť.  Túto hodnotu dosiahli iba 3 % respondentov. Ďalších 10 % dosiahlo úroveň normálnej hmotnosti. Rovných 80 % osôb z nášho súboru bolo na úrovni miernej nadváhy. U ďalších 7 % testovaných bola zistená až významná nadváha - obezita. Práve tu je najvhodnejším riešením cvičenie. Pravidelný tréning v posilňovni v kombinácii s vytrvalostným cvičením, spolu s úpravou jedálneho lístka stopercentne zabezpečí trvalé zníženie hmotnosti. Stačí niekoľko týždňov vydržať a prvé výsledky sa objavia u každého.

Iným z mnohých ukazovateľov zdatnosti, ktoré možno vypočítať z telesných parametrov je index WHR (Waist Hips Ratio), nazývaný aj Index proporcionality. Získame ho jednoduchým vydelením hodnoty obvodu pása v cm obvodom bokov (cm). Poukazuje nielen na  zvýšenú hmotnosť, ale aj na  hroziace zvýšené riziko ochorenia srdcovocievneho systému.  Normálna hodnota je číslo do 0,85 u žien a 0,95 u mužov. Takmer všetci respondenti z nášho súboru sa pohybovali na úrovni tesne na hornej hranici normálnej hodnoty, alebo ju len ľahko prekročili. Malá časť, 7 % respondentov, hranicu normálnej hodnoty indexu prekročili. Aby sa u týchto osôb znížilo hroziace riziko ochorenia kardiovaskulárneho systému, mali by sa začať pravidelne venovať pohybovým aktivitám, aeróbnemu tréningu a aj obmedziť príjem potravín s vysokým obsahom tuku. A ako ste na tom Vy, žijete FIT ?

TAKŽE DOBRÚ CHUŤ DO VIANOČNÝCH SVIATKOV ! a nezabudnite ze práve teraz máte šancu pre seba niečo urobiť. Cez vianoce je viac času pre seba a začať práve teraz robiť niečo pre svoje telo by bolo už načase... Najťažšie je pre dnešného človeka byť ZODPOVEDNÝM SÁM K SEBE...

Voľne spracované podľa rôznych www prameňov.

Bratislava  - december 2008        Miroslav Vavák