Opäť dnes zavítame do viac trénerského zákulisia, ako do konkretizácie prípravy v nejakom období. Príspevky o tom, ako sa má postupovať v kondičnej príprave v tomto období nájdete v príspevkoch na týchto stránkach, ktoré boli uverejnené pred rokom. Tam sa zaoberáme konkretizáciou kondičnej prípravy v období nástupu PLAY OFF. Dnes si rozoberieme základnú otázku v kondičnej príprave, ktorá ale práve v tomto období nadobúda špecifický charakter. V podstate je táto otázka základnou otázkou akéhokoľvek fyzického zaťaženia (a vo všeobecnosti každého problému v živote človeka), ale pre nás je otázka LOGISTIKY v kondičnej príprave základom pre následné aktívne použitie „vlastného tela“ pre konkrétny šport – volejbal. Teda ako postupovať od prvopočiatku určenia si problému až po kontrolu jeho vyriešenia. Aby ste na konci sezóny mohli takto pohodlne sedieť v kresle s pocitom dobre vykonanej práce.

  Opäť dnes zavítame do viac trénerského zákulisia, ako do konkretizácie prípravy v nejakom období. Príspevky o tom, ako sa má postupovať v kondičnej príprave v tomto období nájdete v príspevkoch na týchto stránkach, ktoré boli uverejnené pred rokom. Tam sa zaoberáme konkretizáciou kondičnej prípravy v období nástupu PLAY OFF. Dnes si rozoberieme základnú otázku v kondičnej príprave, ktorá ale práve v tomto období nadobúda špecifický charakter. V podstate je táto otázka základnou otázkou akéhokoľvek fyzického zaťaženia (a vo všeobecnosti každého problému v živote človeka), ale pre nás je otázka LOGISTIKY v kondičnej príprave základom pre následné aktívne použitie „vlastného tela“ pre konkrétny šport – volejbal. Teda ako postupovať od prvopočiatku určenia si problému až po kontrolu jeho vyriešenia. Aby ste na konci sezóny mohli takto pohodlne sedieť v kresle s pocitom dobre vykonanej práce.

I - SPRÁVNE URČENIE SI PROBLÉMU -

Absolútne prvou otázkou, keď vstupujeme do kondičnej prípravy je určenie si čo vlastne potrebujeme. Aké telo, ako pripravené je najvhodnejšie (optimálne) pre aktívne vykonávanie nášho zvoleného športu – volejbalu. Na prvý pohľad je táto otázka takmer nezmyslená. Každý tréner predsa vie čo potrebuje... ale, skúste si sami dať na papier kedy, v akom čase, v akom období prípravy majú byť tak, alebo inak rozvinuté jednotlivé pohybové schopnosti. Čo potrebujeme v septembri, čo v decembri, čo v marci. A ako musia na seba jednotlivé časti nadväzovať, aby fyzická príprava dávala logický zmysel. Aby naši hráči neboli fantasticky pripravený v čase, keď to ani až tak nepotrebujeme a potom, keď sa „láme chleba“ sú fyzicky takmer nepoužiteľný. Proste ide o určenie si otázky postupnosti vo fyzickej príprave v jednotlivých častiach prípravy. Správne treba určiť problém, ktorý sa má riešiť práve v tomto období a v inom má malý, alebo nemá už takmer žiadny zmysel. Dokonca sa môže stať, že forsírovanie kondičnej prípravy zamerané na niektorú pohybovú schopnosť v nesprávnom čase môže na organizmus pôsobiť kontraproduktívne – teda záporne.

Správne určenie si problému závisí od mnohých faktorov. Základným faktorom  je zloženie družstva. Tréner sa musí prispôsobiť svojmu družstvu – ľuďom, ktorých má. Snažiť sa ich zmeniť výhradne na svoj obraz je nesprávne. Môžu sa zničiť individuálne kladné schopnosti jednotlivých hráčov a títo následne strácajú schopnosť kreatívne zasahovať do pohybových reťazcov a hry ako takej. K tomu patrí vekové zloženie trénujúceho družstva, či sa jedná o chlapcov, alebo dievčatá, v akom fyzickom stave sa už hráči a hráčky nachádzajú z predchádzajúcej prípravy a aké majú vývinové, alebo zdravotné obmedzenia. Hlavne tomuto poslednému bodu sa tréneri často vyhýbajú. A to aj vedome – priznajme si to. Zaujíma nás ŠPORTOVÝ VÝKON a nie, ako budú naši zverenci hrať o päť, či sedem rokov.

II – URČENIE SI PORADIA PRIORITY JEDNOTLIVÝCH PROBLÉMOV -

Druhou otázkou je určenie, ktorý problém má v ktorom čase prioritu na svoje riešenie a ktoré môžeme, alebo aj musíme realizovať neskôr. Teda nie iba aké problémy máme, ale aj v akom poradí je dobré – optimálne ich riešiť. Tento problém sa týka jak otázky periodizácie – teda v akom období rozvíjať a budovať jednotlivé pohybové schopnosti (čo je teoretickou otázkou zvládnutia základov teórie a didaktiky športu, tak opäť otázky zloženia družstva. Ak máme družstvo vyspelé, postupujeme inak – rýchlejšie, ako v prípade družstva, ktoré sa iba vyvíja a tak rozvíja svoje pohybové schopnosti. Tiež je vhodné reagovať na podmienky, v ktorých môžeme realizovať našu fyzickú a hernú prípravu.

Často sa stáva, že nevhodné určenie si priority jednotlivých problémov nám nevytvorí tie predpoklady na použitie v hernom tréningu, ktoré potrebujeme. Buď hráči nie sú dostatočne vyspelí na realizáciu tých herných cvičení, ktoré sa od nich predpokladajú – teda herný tréning predbieha fyzickú pripravenosť, alebo naopak, hráči nedokonale – nedostatočne využívajú tie schopnosti, ktoré už boli nadobudnuté, ale aj tak je snaha o ďalšie napredovanie v tejto činnosti – a to je neefektívne. Jedno, aj druhé je plytvanie časom a schopnosťami seba, aj zverencov. V prvom prípade sa hráči učia herné činnosti s chybami, lebo nemajú fyzickú výkonnosť na ich realizáciu a teda si pomáhajú, ako vedia – a učia sa chyby. V druhom prípade sa hráči stávajú kulturistami, atlétmi... alebo niečím iným, ale nie hráčmi volejbalu. (Občas tam skĺznu aj vlastným pričinením – teda hráčov myslím).

III. – URČENIE SI SPRÁVNEHO RIEŠENIA JEDNOTLIVÝCH PROBLÉMOV -

Tretím bodom, a často tým najťažším je nájsť spôsob, akým je vhodné jednotlivé problémy, ktoré sú spojené s fyzickou prípravou vyriešiť. Aký zvoliť postup, následnosť ich riešenia. Ide stále o teoretickú prípravu – umenie vedieť, čo môžem použiť a kedy to môžem použiť. Hlavne týmto bodom sme sa v našich predchádzajúcich príspevkoch zaoberali. Na týchto stránkach nájdete viac ako 50 príspevkov, ktoré sa priamo a cielene venujú tomuto tretiemu bodu – riešeniu problémov, ktoré sa vyskytujú v kondičnej príprave v jednotlivých obdobiach prípravy a pre rôzne výkonnostné družstvá. Zaoberali sme sa periodizáciou prípravy, systémom zaťaženia, podmienkami pre realizáciou v zvyšovaní svojej fyzickej kondície a aj špecifikáciami žien a mládeže. Práve tento bod zohľadňuje odborné vedomosti trénera, jeho všeobecný rozhľad a praktické skúsenosti. Čím vyššie odborné a praktické vedomosti a skúsenosti tréner má, tým je možná vyššia variabilita použitia jednotlivých tréningových prostriedkov.

Je vhodné mať DOPREDU vypracovaný spôsob, akým chce tréner riešiť jednotlivé úlohy. Nechcem tým tvrdiť, že by mal mať rozpísaný každý deň tréningového zaťaženia rok dopredu (to ani nie je možné), ale ide o to, aby boli určené jednotlivé kroky, väčšie celky, ktoré je možné kontrolovať a tým zabezpečiť optimalizáciu tréningového zaťaženia. Toto je zodpovedný prístup kondičného trénera.

IV – ČASOPRIESTOROVÁ REALIZÁCIA RIEŠENIA JEDNOTLIVÝCH PROBLÉMOV -

Až v toto bode sa dostávame ku konkrétnemu tréningu, k realizácii tréningového zaťaženia, ktoré sme si podľa predchádzajúcich bodov naplánovali. Až teraz je vidieť, koľko predchádzajúcich krokov je potrebné a vhodné už prejsť, aby táto fáza – konkrétna tréningová jednotka zameraná na fyzickú prípravu mohla byť s plnou zodpovednosťou uskutočnená. A ruku na srdce, koľko trénerov takto postupuje vo svojej príprave na tréningy? Väčšinou sa na tréningovej jednotke vychádza z toho, aké bolo predchádzajúce a aké čaká nasledujúce fyzické zaťaženie, bez ohľadu na to, čo by malo robiť podľa dlhodobej prípravy. A tak sa skáču žabáky celý rok, plyometria sa robí celý rok, alebo aeróbna vytrvalosť sa robí iba na začiatku sezóny. Všetky tri spomínané príklady sú nesprávne. Tréningové zaťaženie má svoju postupnosť, a nerešpektovanie fyziológie, alebo vývinu mladého organizmu môže spôsobiť mnohé problémy až zranenia hráčov.

Ku správnemu časopriestorovému plneniu požiadaviek kondičnej prípravy – teda v správnom čase a na správnom mieste, je potrebné voliť aj miesto, nie iba čas konkrétneho zaťaženia. O periodizácii, teda správnemu časovaniu dávkovania jednotlivých tréningových prostriedkov sme si písali v predchádzajúcom odstavci. Ale je vhodné aj uvažovať a mieste, kde realizujeme prípravu. Nesnažíme sa za každú cenu nepohnúť z volejbalovej haly. Je to síce pohodlné, ale pre trénujúceho hráča psychicky únavné. Preto je vhodné vyjsť von z haly – a to aj v zime, alebo voliť aj iné priestory na realizáciu fyzického zaťaženia.

Aj s touto tématikou sme sa pravidelne zaoberali v predchádzajúcich príspevkoch. Nachádzajú sa tam aj konkrétne cvičenia – tréningové prostriedky s tým, kde a ako ich je vhodné realizovať v tréningovom zaťažení.

V – SPÄTNÁ KONTROLA (SPÄTNÁ VÄZBA) -

Posledný bod našej logistickej úvahy sa týka spätnej kontroly. Je vhodné a potrebné aby kontrola bola vykonávaná počas celého obdobia prípravy. Teda aj čiastočná, postupná a aj záverečná – celková a kumulujúca. Ide o to, aby sme si overili, či nás postup bol efektívny a priniesol nejaký požadovaný výsledok, ktorý sme mohli a aj použili aktívne v hre. Ak nebolo možné zabudovať to, čo sme vybudovali je to buď nesprávnou metodikou spojenia kondičnej a hernej prípravy. Alebo proste u mladých hráčov a hráčok tým, že si dopredu budujeme, teda vedome budujeme ich následný volejbalový výkon.

Tento bod je vizuálne najviac kontrolovaný AKOBY odborníkmi. Tento bod je tým, pre ktorý vznik tohto príslovia – PO BOJI JE KAŽDÝ GENERÁL. Veľa okukávačov okolo družstva na konci sezóny vie ako sa malo trénovať počas roku, aby bol výsledok lepší... Preto je dobré takýchto „odborníkov“ odborne poslať niekam... J.

Bratislava –marec 2009                                                                Miroslav VAVÁK