Po rôznych konkrétnych príspevkoch v kondičnej príprave so špecializovaným zameraním na mládež sa dnes trochu vrátime k všeobecným zásadám, na ktoré by žiadny tréner mládeže nemal zabúdať. Čím mladších zverencom ako tréneri máme v "športovej" výchove, tým viac si musíme uvedomovať, že mladí hráči a hráčky – teda deti – vyžadujú úplne iný prístup ako dospelí hráči. Preto si dnes popíšeme niektoré všeobecné zásady v príprave detí a mládeže. Tieto zásady je potrebné uplatňovať v každej tréningovej jednotke. A to tak, aby boli prirodzene zabudované v konkrétnej náplni tréningu a neprejavovali sa násilným tlakom na prejav a myslenie hráčov. 

Po rôznych konkrétnych príspevkoch v kondičnej príprave so špecializovaným zameraním na mládež sa dnes trochu vrátime k všeobecným zásadám, na ktoré by žiadny tréner mládeže nemal zabúdať. Čím mladších zverencom ako tréneri máme v "športovej" výchove, tým viac si musíme uvedomovať, že mladí hráči a hráčky – teda deti – vyžadujú úplne iný prístup ako dospelí hráči. Preto si dnes popíšeme niektoré všeobecné zásady v príprave detí a mládeže. Tieto zásady je potrebné uplatňovať v každej tréningovej jednotke. A to tak, aby boli prirodzene zabudované v konkrétnej náplni tréningu a neprejavovali sa násilným tlakom na prejav a myslenie hráčov.

Mládež nie sú dospelí hráči ! – zásada primeranosti

Dospelí hráči majú myslenie dospelých ľudí (teda aspoň by mali mať...) a majú už nejaké životné skúsenosti, ktoré dokážu aspoň čiastočne regulovať ich vonkajšie prejavy. Deti sú ale pod výrazným vplyvom výchovy rodičov a svojho bezprostredného okolia. Nedokážu ešte bezprostredne zhodnotiť situáciu a prijať správne riešenie. Ich reakcie sú viac založené na citoch a pocitoch, respektíve na "videnom" z okolia. A práve táto schopnosť, získavať skúsenosti a rozhodovacie schopnosti postupne vekom je prioritná pre prístup trénera k rôzne mladým (starým) zverencom.

Tréner iba vtedy môže nadviazať plnohodnotný kontakt s mladými hráčmi, ak sa prispôsobí ich mysleniu a svoje jednanie "zníži" na úroveň ich rozumových schopností. Tejto zásade hovoríme – Zásada primeranosti. Primeranosť v tomto prípade znamená jak primeranosť veku, tak primeranosť fyzickému a psychickému stavu zverencov. Ďalej pri zásade primeranosti si tréner má uvedomiť v akom stupni vývoja a rozvoja hráčov má. Môže sa stať, že naraz v jednom mládežníckom družstve bude mať zverencov rôznej fyzickej aj hernej výkonnosti. To znamená, že niektorí hráči už majú za sebou rok, či viac športovej prípravy niektorí iba začínajú svoju športovú kariéru. A je na trénerovi správnym prístupom infiltrovať aj týchto hráčov do tréningového procesu bez "ťažkostí". Vieme, že deti dokážu byť voči sebe kruté, a vyspelejší hráči nám môžu odplašiť aj nadaných mladších od volejbalu. Tréner by mal citlivo vplývať na svoje družstvo a snažiť sa naopak vyspelejších hráčov zadeľovať ako "ochráncov", ako tých čo majú mladším pomáhať. Je to jedna z možností ako zabezpečiť, aby nevznikali osobné problémy v mladom družstve.

Mládež má problém s ťažkými prvkami – zásada postupnosti

Mladý, vyvíjajúci sa organizmus nemá ešte dobre "vyladené" nervo-muskulárne prepojenia. A preto ťažšie pohybové prvky, hlavne ťažšie spojenia viacerých zložitejších pohybov je pre túto vekovú kategóriu problematickejšie. Preto jednotlivé komplexné pohybové tvary je vhodné a potrebné zaraďovať do tréningového procesu postupne podľa ich technickej a fyzickej náročnosti. To znamená, že je vhodné zložité pohybové tvary rozdeliť na jednoduchšie, čiastočné pohyby a až po zvládnutí týchto čiastočných prvkov ich opäť spájať do komplexného tvaru.

Dôležitým faktorom je neponáhľať sa za každú cenu v nácviku zložitejších pohybových tvarov. Ak zistíme, že naši zverenci ešte "nedospeli" na nejaký konkrétny nácvik, je výhodnejšie radšej počkať. Zabezpečíme tým to, že sa hráči nenaučia nesprávne návyky, ako by to hrozilo v prípade, že by neboli schopný od začiatku správne tento prvok vykonávať.

Mládež nemá dostatočnú výdrž – zásada systematickosti

Ak rozvíjame nejakú pohybovú schopnosť, podľa predchádzajúcej zásady postupnosti postupujeme postupne. Najprv analyzujeme prvok a potom ho pomaly synteticky spájame naspäť. Ale deti a mládež (hlavne deti) majú pomerne slabú výdrž v postupnom opakovaní nejakého pohybového tvaru. A to aj keď do neho postupne zapájame iné prvky. Preto je potrebné svojim hráčom vysvetliť, že iba postupne a systematicky sa dá naučiť sa všetky komplexné pohyby, ktoré sa používajú vo volejbale.

Na druhej strane je úlohou trénera aby systematickosť bola základom jeho práce. Aby bol dostatočne odborne zdatný a schopný podľa zloženia svojho družstva túto odbornosť predávať ďalej.

Mládež má horšiu priestorovú predstavivosť – zásada názornosti

Ďalším problémom mladého organizmu je horšia priestorová orientácia a hlavne predstavivosť. Ide špeciálne o predstavivosť toho, čo môže na ihrisku nastať. Jednoducho povedané, chýbajú im skúsenosti, a celé j to ešte podporené horšou nervovo-svalovou koordináciou.

Je vhodné, aby pri nácviku nových pohybových tvarov boli zverenci adekvátne oboznámení, ako má správne tento pohyb vyzerať. Vysvetlenie je najpoužívanejší spôsob, ako naznačiť zverencom, čo sa od nich vyžaduje. Ale tento spôsob môže priniesť aj problémy. Slovné vysvetlenie si hráči môžu vysvetliť po svojom a toto vysvetlenie môže byť ďaleko od toho, čo tréner očakáva. Potom nastupujú rôzne dohady, úpravy a celý pohybový tvar sa môže zvrtnúť... preto je vhodné, aby bolo hráčom názorne ukázané, ako má správne očakávaný pohyb vyzerať. Môže to byť priama ukážka na ihrisku, alebo video ukážka. Pri chybnom elementárnom pohybe, či postavení, môže stačiť aj fotografia. Proste platí, lepšie je raz vidieť, ako desať krát počuť. A v športe, ktorý je založený na presnom vykonávaní pohybov, čo sa týka priestoru aj časovania, je to takmer nevyhnutné.

Mládež si musí pohybové prvky často opakovať – zásada cyklickosti

Zásada cyklickosti je priamo spojená so zásadou systematickosti. Cyklickosť je ale pre mládež často katastrófou. Mladí ľudia neradi opakujú do omrzenia tie isté pohybové tvary. A deti už vôbec nie. Tie to omrzí veľmi skoro. Ale iba cyklické opakovanie, až dril v elementárnych aj zložitejších pohybových tvaroch je základom športového majstrovstva. Aj vyspelí hráči musia opakovať základné pohyby a nie to ešte mládež, ktorá sa vlastne ešte všetko učí a o zautomatizovaní pohybov ešte nemôžeme hovoriť.

Úlohou trénera je tak zatraktívniť jednotlivé cvičenia, aby neboli jednotvárne a monotónne. Aj keď základné pohyby musíme nacvičovať stále rovnako, ostatné veci okolo konkrétneho pohybu môžeme meniť podľa situácie. Cyklickosť na druhej strane znamená aj CYKLUS s veľkými písmenami. Ide o periodizáciu tréningového zaťaženia. Teda o zloženie ročného makrocyklu, jeho kvantitatívna a kvalitatívna objektivizácia a naplnenie konkrétnymi tréningovými ukazovateľmi.

 

Zásad, ktoré je potrebné v tréningovej praxi aplikovať a rešpektovať je určite viac. Ale našou dnešnou úlohou bolo poukázať na tie hlavné a na tie, ktoré práve u mládeže hrajú dôležitú úlohu.

 

Bratislava – OKTÓBER 2008 Miroslav VAVÁK