Po viacerých článkoch, ktoré sa dotýkali samostatne jednotlivých odvetví fyzickej prípravy sa opäť pozrieme na niektoré východiská a poukážeme na možnosti a „nemožnosti“ kondičnej prípravy v tomto období. Moderný svetový volejbal si vyžaduje dobre pripravených hráčov a hráčky, ktorí sú schopní aktívne zasiahnuť do hry počas piatich setov. Odohrať prvý set väčšinou nie je problém pre žiadneho hráča, ale aktívne zasiahnuť počas celého piateho setu už nie je také jednoduché. A to od začiatku do konca v plnom nasadení, s dostatočnou razantnosťou úderov a aktívnym pohybom po ihrisku. Ale k pohybovej dokonalosti... skôr môžeme povedať optimálnosti sa treba prepracovať. Žiadnemu hráčovi nič nespadne samé od seba do náruče, odkiaľsi, ale musí dlhodobo a tvrdo na sebe pracovať. A práve fyzická zdatnosť je prvok, na ktorom môže pracovať každý a nepotrebuje k tomu žiadne mimoriadne materiálne zabezpečenie. 

Už pre nejakým časom sme sa venovali tomu, či klasický „šesťkový“ volejbalista by sa mal, alebo nemal venovať v lete aj plážovému volejbalu. Vychádzali sme z podmienok, pri akých sa obidva – SAMOSTANÉ – športy realizujú. Áno, píšem samostatné, preto že na základe fyziologických predpokladov sa jedná o dve rozdielne zaťaženia. A k tomu by sa mala aj prispôsobiť aj fyzická príprava. Preto je potrebné, aby sme si najprv podrobnejšie ukázali na rozdielnosti v klasickom a plážovom volejbalom z hľadiska fyzického zaťaženia. Na tomto základe si potom popíšeme, akým spôsobom je vhodné postupovať v kondičnej príprave pre plážový volejbal. Častejšie som sa stretol z otázkou, či má plážový volejbalista všetko čo je len možné, trénovať na piesku. NIE ! Najprv musí hráč, či hráčka zvládnuť „perfektne“ herné činnosti na pevnej podložke a až potom sa presúvať na piesok. Na piesku sú podmienky pre vykonávanie nových činností, teda ak sa treba učiť niečo nové výrazne sťažené a až veľmi často sa potom takýto hráči naučia tieto činnosti s chybami, ktoré sa potom iba veľmi ťažko odstraňujú. Až keď svoju činnosť ovládajú, až potom je možné podmienky ich vykonávania sťažovať. Naopak je to LOGICKÝ NEZMYSEL...

Sice se nám školní rok chýlí ke konci, ale člověk by měl stále prověřovat nabité znalosti, proto využíváme odmlky pana doktora Vaváka, z důvodů současného velkého vytížení,  k malému ohlédnutí. Před nedávnou dobou připravil takový malý testík a vy budete mít nyní možnost si vyzkoušet jak na to jste. Správné odpovědi budete moci nalézt ještě dnes v bleskovkách.

Opäť dnes zavítame do viac trénerského zákulisia, ako do konkretizácie prípravy v nejakom období. Príspevky o tom, ako sa má postupovať v kondičnej príprave v tomto období nájdete v príspevkoch na týchto stránkach, ktoré boli uverejnené pred rokom. Tam sa zaoberáme konkretizáciou kondičnej prípravy v období nástupu PLAY OFF. Dnes si rozoberieme základnú otázku v kondičnej príprave, ktorá ale práve v tomto období nadobúda špecifický charakter. V podstate je táto otázka základnou otázkou akéhokoľvek fyzického zaťaženia (a vo všeobecnosti každého problému v živote človeka), ale pre nás je otázka LOGISTIKY v kondičnej príprave základom pre následné aktívne použitie „vlastného tela“ pre konkrétny šport – volejbal. Teda ako postupovať od prvopočiatku určenia si problému až po kontrolu jeho vyriešenia. Aby ste na konci sezóny mohli takto pohodlne sedieť v kresle s pocitom dobre vykonanej práce.

  V dnešnom príspevku sa pozrieme na kondičnú prípravu zase z iného uhla. Už sme si za tých niekoľko mesiacov popísali všetko možné a občas aj „nemožné“, ako budovať svoje telo a rozvíjať jednotlivé pohybové schopnosti. Zakaždým bolo naším cieľom ukázať možnosti a cesty, ako sa lepšie fyzicky pripraviť na špecializovaný volejbalový tréning, alebo volejbalový zápas. Dnes si trochu popíšeme fyzickú prípravu  z druhej strany. Ide o to, aký vnútorný pocit vyvoláva fyzické zaťaženie ako také, aké sú možnosti jeho vedomého ovplyvňovania a ako „narábať“ s pocitmi svojich zverencov. Nie vždy totiž dobrá fyzická príprava, dobrý volejbalový tréning vyvoláva vo zverencoch aj dobré pocity a pripravenosť na hru a zápas. Vždy máme v družstve minimálne šesť... zverencov a teda šesť indivíduí a šesť samostatne mysliacich jedincov so svojimi osobnými cieľmi a predstavami.

Predvianočné zamyslenie sa nad pohybovou aktivitou našej opulácie. Dnešná populácia je výrazne stresovaná tým spôsobom života, ktorý nám prináša naša hektická doba. Nie je čas, a priznajme si ani chuť sa venovať pravidelnej fyzickej aktivite. Pred pár rokmi mali ľudia aspoň záhradky a mali aspoň trochu pohybu, ale toto „minisúkromníčenie“ v podstate zaniklo a nájsť v bežnej domácnosti bycikel, na ktoroch chodia aj dospelí, nie len deti je takmer zázrak. Ľuďom sa nechce chodiť po horách, alebo robiť pešie túry okolo riek a rôznych vodných plôch. Všeobecná telesná zdatnosť populácie je veľmi zlá. Na tom sa zhodujú všetky posledné štúdie a aj ja to vidím na študentoch, ktorí prichádzajú študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu. Celkovo sa mení výškovo – hmotnostný index, lebo rastie telesná hmotnosť populácie. V Európe na tom ešte nie sme tak zle, ako v Amerike, ako hovoria štúdie, ale v rýchlom tempe ju dobiehame...

Prihrávka je jednou zo základných herných činností jednotlivca. Každá rozohra po podaní sa následne realizuje príjmom. Prijmajúci hráč musí splniť niektoré pre jeho činnosť limitujúce zákonitosti, ktoré sa nedajú obísť ani eliminovať. V prvom rade je potrebné si vysvetliť niektoré fyzikálne zákonitosti, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú správne postavenie hráča na prijme a limitujú možnosti jeho aktívneho zasiahnutia do hry. Biomechanika určuje, ako živý organizmus môže vykonávať pohyb a aké sú rozdiely medzi klasickou fyzikou, mechanikou a biomechanikou. Niektoré bežne akceptované názory v pohľade na volejbal sa môžu na prvý pohľad zdať že neakceptujú mechaniku, ale je to iba zdanie a mechanika v určitých hraniciach. V praxi ju aplikujeme v konkrétnych limitných podmienkach. Respektíve dopredu sú určené základné podmienky pre vykonanie daného pohybu.

Po rôznych konkrétnych príspevkoch v kondičnej príprave so špecializovaným zameraním na mládež sa dnes trochu vrátime k všeobecným zásadám, na ktoré by žiadny tréner mládeže nemal zabúdať. Čím mladších zverencom ako tréneri máme v "športovej" výchove, tým viac si musíme uvedomovať, že mladí hráči a hráčky – teda deti – vyžadujú úplne iný prístup ako dospelí hráči. Preto si dnes popíšeme niektoré všeobecné zásady v príprave detí a mládeže. Tieto zásady je potrebné uplatňovať v každej tréningovej jednotke. A to tak, aby boli prirodzene zabudované v konkrétnej náplni tréningu a neprejavovali sa násilným tlakom na prejav a myslenie hráčov. 

Práve v dnešných dňoch sa zraky všetkých športovcov upierajú na Čínu, kde sa za dva týždne začnú Olympijské hry. Pomerne veľa sa popri rôznych iných problémoch, ktoré môžu nastať v Pekingu píše a diskutuje aj o poveternostných podmienkach, ktoré sú v takom veľkom a industriálnom meste výrazne ovplyvňované ľudskou činnosťou. Jedným s problémov, ktoré čakajú športovcov v Pekingu sú možné vysoké teploty a športovci sa musia s týmto problémom vyrovnať. Nerešpektovanie zásad športovania v tepelnom strese môže viesť nie len k zápornému ovplyvneniu športového výkonu, ale aj k zdravotným problémom, ktoré môžu mať v extrémnych prípadoch až fatálne dôsledky.

Vo volejbale sa stretávame s rôznymi postavami na jednotlivých postoch. Tým, že sa dnes volejbal vo svete neustále zrýchľuje, čo umožnili už samotné nové pravidlá a silové komponenty nadobúdajú čoraz väčšiu významnosť, ukazuje sa potreba mať na ihrisku k tomu „vyvinutých“ jedincov. Hodnoty ako telesná výška, dĺžkové rozmery a pomery, zloženie tela a pod. sú relatívne stále a výrazne geneticky podmienené. Týkajú sa jak oporového, tak aj pohybového aparátu. Kostra, väzivá, šľachy, svaly, množstvo tuku sú faktory, ktoré už vizuálne ukazujú predpoklady hráčov pre volejbal. Dĺžky jednotlivých kostí určujú výškové postavenie hráča pri sieti, vytvárajú efektívnejšiu pákovú sústavu. Pevnosť väzív určuje kĺbový rozsah pohybov a zvyšuje možnosť využitia silových schopností... (Foto: www.pankiv.cz)