Už pre nejakým časom sme sa venovali tomu, či klasický „šesťkový“ volejbalista by sa mal, alebo nemal venovať v lete aj plážovému volejbalu. Vychádzali sme z podmienok, pri akých sa obidva – SAMOSTANÉ – športy realizujú. Áno, píšem samostatné, preto že na základe fyziologických predpokladov sa jedná o dve rozdielne zaťaženia. A k tomu by sa mala aj prispôsobiť aj fyzická príprava. Preto je potrebné, aby sme si najprv podrobnejšie ukázali na rozdielnosti v klasickom a plážovom volejbalom z hľadiska fyzického zaťaženia. Na tomto základe si potom popíšeme, akým spôsobom je vhodné postupovať v kondičnej príprave pre plážový volejbal. Častejšie som sa stretol z otázkou, či má plážový volejbalista všetko čo je len možné, trénovať na piesku. NIE ! Najprv musí hráč, či hráčka zvládnuť „perfektne“ herné činnosti na pevnej podložke a až potom sa presúvať na piesok. Na piesku sú podmienky pre vykonávanie nových činností, teda ak sa treba učiť niečo nové výrazne sťažené a až veľmi často sa potom takýto hráči naučia tieto činnosti s chybami, ktoré sa potom iba veľmi ťažko odstraňujú. Až keď svoju činnosť ovládajú, až potom je možné podmienky ich vykonávania sťažovať. Naopak je to LOGICKÝ NEZMYSEL...

Už pre nejakým časom sme sa venovali tomu, či klasický „šesťkový“ volejbalista by sa mal, alebo nemal venovať v lete aj plážovému volejbalu. Vychádzali sme z podmienok, pri akých sa obidva – SAMOSTANÉ – športy realizujú. Áno, píšem samostatné, preto že na základe fyziologických predpokladov sa jedná o dve rozdielne zaťaženia. A k tomu by sa mala aj prispôsobiť aj fyzická príprava. Preto je potrebné, aby sme si najprv podrobnejšie ukázali na rozdielnosti v klasickom a plážovom volejbalom z hľadiska fyzického zaťaženia. Na tomto základe si potom popíšeme, akým spôsobom je vhodné postupovať v kondičnej príprave pre plážový volejbal.

Hneď v úvode si povedzme že je síce možné kombinovať obidva spôsoby hry. Ale neplatí to jednoznačne dvojsmerne. Je jednoduchšie, ak hráč šesťkového volejbalu sa v lete venuje plážovému volejbalu. Pre hráča plážového volejbalu je ale problematickejšie, venovať sa aj klasickému aj plážovému volejbalu. Čím je to spôsobené? Je to hlavne preto, lebo prejsť z pevnej podložky na plávajúcu je jednoduchšie, ako z plávajúcej – pohyblivej na pevnú. Táto zásada preto platí aj pre prípravu. Častejšie som sa stretol z otázkou, či má plážový volejbalista všetko čo je len možné, trénovať na piesku. NIE ! Najprv musí hráč, či hráčka zvládnuť „perfektne“ herné činnosti na pevnej podložke a až potom sa presúvať na piesok. Na piesku sú podmienky pre vykonávanie nových činností, teda ak sa treba učiť niečo nové výrazne sťažené a až veľmi často sa potom takýto hráči naučia tieto činnosti s chybami, ktoré sa potom iba veľmi ťažko odstraňujú. Až keď svoju činnosť ovládajú, až potom je možné podmienky ich vykonávania sťažovať. Naopak je to LOGICKÝ NEZMYSEL.

Takže si znovu pripomeňme aké sú plusy a mínusy spájania týchto dvoch volejbalových hier.

PLUSY –

Kontinuita fyzickej prípravy

Stály kontakt s loptou (aj keď v neštandardných podmienkach)

Približne rovnaké nároky z hľadiska kontaktu s loptou

Možnosť voľby netypických foriem a prostriedkov prípravy

Eliminácia problémov a nedostatkov, ktoré vznikli šesťkovým volejbalom (?) - (!)

Preklenutie pauzy v šesťkovom volejbale

Nácvik iného pohybového stereotypu (doplnkové pohyby)

MÍNUSY –

Iné podmienky pre špeciálnu volejbalovú činnosť

Nestabilná podložka

Iné nároky na fyzickú prípravu v hornej a dolnej časti trupu

Iná dynamika pohybu – iná akcelerácia a iné časovanie

Potreba veľkého rozsahu pohybu

Vyššie množstvo neštandardných riešení situácií

Neliečenie zdravotných problémov, ktoré sa vyskytli v sezóne

Z toho je jasné, že plážový volejbal prináša svoje plusy aj svoje mínusy. Z hľadiska fyzickej prípravy medzi najvýraznejší plus musíme rátať zachovanie fyzického zaťaženia aj počas času, kedy by s veľkým predpokladom moc tréningovej činnosti neurobili. Z iných plusov môžeme zvýrazniť fakt, že je možné sa venovať v sťažených podmienkach zdokonaľovaniu svojej hernej činnosti a je možné, že iný pohybový stereotyp u hráčov, ktorý majú nedokonalé časovanie dôjde k zdokonaleniu práve tohto komponentu.

ALE – na druhej strane plážový volejbal výrazne narúša naučené pohyby na pevnej palubovke. Pri niektorých hráčoch je vhodné toto mínus je potrebné zohľadniť hlavne u tých, ktorí majú problém so základnou technikou úderov, z pohybom na ihrisku, či časovaním svojho pohybu. Tak, ako bolo už spomenuté, naučené pohybové reťazce sa dajú skvalitniť, ale ak je základný pohybový tvar zlý... tak sa utvrdí aj s chybami. Pre týchto volejbalistov znamená plážový volejbal narušenie toho, čo sa naučili a to čo tréner ťažko získal môže byť za 6 – 8 týždňov preč. Pre hráčov skúsených, či „pohybovo nadaných“ to problém nemusí robiť.

Následným problémom je návrat u šesťkových hráčov na palubovku. Každý tréner si musí uvedomiť, že takýto návrat nie je jednoduchý. Iba mimoriadne vybavení hráči zvládnu prechod z piesku rýchlo a bez problémov. A takýto návrat po dvoch mesiacoch práce v sťažených podmienkach môže trvať 6 – 8 týždňov. Preto je vhodné, aby mali hráči pred začiatkom nového tréningového makrocyklu – teda pred začiatkom prípravy na novú sezónu mali aspoň 2 – 3 týždne „oddych“ od piesku.

ROZDIELY V KONDIČNEJ PRÍPRAVE

Plážový volejbal vyžaduje hlavne silovú prípravu. A to výrazne viac, ako volejbal na pevnej podložke. Stabilná plocha opory hráča sa zmenšuje nestabilitou podložky a preto horná časť trupu má vyšší výkyv – menšiu stabilitu a väčší rozkmih, ako je tomu v klasickom volejbale. Preto sila hornej časti trupu je rozhodujúca! Z dolnej časti trupu je najdôležitejšia práca svalov okolo panvy a hornej časti stehien. Tieto svaly totiž zabezpečujú stabilitu ťažiska. Zastavujú a štartujú pohyb a pritom musia udržiavať hornú časť trupu neustále v použiteľnom stave. Ďalej preberajú vyššiu aktivitu svaly chrbta. Tiež sa totiž výrazne podieľajú na stabilite trupu.

Pokiaľ ide o rýchlostnú prípravu, v tomto prípade sa viac zameriavame na krátke 3 – 4 metrové akcelerácie. Ide o to, že v nestabilnej podložke, čím viac hráč „zahrabne“, tým viac si zvýši nestabilitu podložky. A preto začne iba robiť pod sebou diery, ale jeho dopredná rýchlosť bude narastať pomaly. Preto je vhodné sa zamerať aj na inú techniku akcelerácie. Prvý krok nemôže byť taký agresívny, ako je tomu na pevnej podložke. Až keď má ťažisko určitú doprednú rýchlosť a chodidlo má už určitú oporu v piesku je možné postupne pridávať energiu do kroku a takto sa snažiť o čo najrýchlejší presun. Proste, chodidlo si musí najprv vytvoriť oporu, ktorú použije na aktívny a čo najkolmejší odraz (medzi chodidlom a predkolením).

Vytrvalostná práca je zameraná viac na drill – opakovanie jednotlivých krátkych úsekoch, ale vo výrazne väčšom objeme, ako sme zvyknutí na pevnej podložke.

Koordinácia je výrazným základom práce na nestabilnej podložke. Ak hráč nezvláda stabilitu tela – rovnováhu, orientáciu v priestore, schopnosť rýchlej zmeny pohybu, schopnosť vykonávania následných pohybovo nesúvisiacich pohybov, nemá možnosť uspieť v plážovom volejbale. A potom aj jeho dobre rozvinuté pohybové schopnosti – sila, rýchlosť a vytrvalosť sú mu na nič... preto by koordinačné cvičenia mali byť denno – dennou súčasťou každej tréningovej jednotky.

 

Bratislava - jún 2009                                                                                      Miroslav VAVÁK