Práve v dnešných dňoch sa zraky všetkých športovcov upierajú na Čínu, kde sa za dva týždne začnú Olympijské hry. Pomerne veľa sa popri rôznych iných problémoch, ktoré môžu nastať v Pekingu píše a diskutuje aj o poveternostných podmienkach, ktoré sú v takom veľkom a industriálnom meste výrazne ovplyvňované ľudskou činnosťou. Jedným s problémov, ktoré čakajú športovcov v Pekingu sú možné vysoké teploty a športovci sa musia s týmto problémom vyrovnať. Nerešpektovanie zásad športovania v tepelnom strese môže viesť nie len k zápornému ovplyvneniu športového výkonu, ale aj k zdravotným problémom, ktoré môžu mať v extrémnych prípadoch až fatálne dôsledky.

Článok vznikol na základe pokynov pre účastníkov OH v Pekingu, ktorý uverejnil prof. MUDr. Dušan HAMAR, Csc.

 

 

Práve v dnešných dňoch sa zraky všetkých športovcov upierajú na Čínu, kde sa za dva týždne začnú Olympijské hry. Pomerne veľa sa popri rôznych iných problémoch, ktoré môžu nastať v Pekingu píše a diskutuje aj o poveternostných podmienkach, ktoré sú v takom veľkom a industriálnom meste výrazne ovplyvňované ľudskou činnosťou. Jedným s problémov, ktoré čakajú športovcov v Pekingu sú možné vysoké teploty a športovci sa musia s týmto problémom vyrovnať. Nerešpektovanie zásad športovania v tepelnom strese môže viesť nie len k zápornému ovplyvneniu športového výkonu, ale aj k zdravotným problémom, ktoré môžu mať v extrémnych prípadoch až fatálne dôsledky.

Pri pôsobení chladu sa organizmus môže chrániť viacerými vrstvami oblečenia, ale v prípade prehriatia si organizmus musí pomôcť sám. Mimo športovísk môžu ešte fungovať klimatizácie, ale pri podávaní športového výkonu "pod holým nebom" nemôžeme nijako výraznejšie zvonku zasiahnuť do tepelnej regulácie organizmu.

U priemerne 70 kg vážiaceho jedinca za normálnych podmienok sa telo zbavuje množstva tepelnej energie, ktorá vzniká ako vedľajší produkt pri základných životných procesoch základnými fyzikálnymi mechanizmami ochladzovanie nasledovne. 10% vedením, 60% sálaním, 10% prúdením a 20% potením. Potenie predstavuje najúčinnejší proces ochladzovania, aj keď v kľudových podmienkach nemá veľký význam. Jeho význam sa začína zväčšovať pri stupňovaní objemu a intenzity telesného zaťaženia. Sálanie, vedenie a prúdenie účinkuje totiž iba za predpokladu, že teplota vonkajšieho prostredia je nižšia ako teplota povrchu tela. Treba však zdôrazniť, že odoberanie tepla potením platí iba vtedy, keď sa pot odparí. Pot, ktorý stečie sa na ochladzovaní takmer nepodieľa.

Množstvo vyprodukovaného tepla môže pri maximálnych svalových kontrakciách dosiahnuť až 100 násobok pokojovej úrovne. Pre ilustráciu  pri behu rýchlosťou 12 km/h vyprodukuje telo 70 kg vážiaceho bežca každú minútu 60 kJ . Ak by sa teplo z organizmu priebežne neodstraňovalo, telesná teplota by stúpala o 1°C každých 5 až 8 minút. V priebehu 15 až 20 minút by sa dosiahli životu nebezpečné hodnoty telesnej teploty.

Ochladzovanie potením je ale na druhej strane spojené so stratou tekutín. V extrémnych podmienkach môže dosiahnuť až 2l za hodinu. Vylučovaný pot obsahuje asi polovicu elektrolitov, ktorý je inak obsiahnutý v telesných tekutinách. To znamená, že okrem celkového zmenšenia objemu cirkulujúcej krvi sa aj zvyšuje jej hustota (hematokrit) a zvyšuje sa koncentrácia elektrolytov (osmolalita). Zhoršuje sa tým pomerne výrazne práca srdca a sťažuje sa prietok krvi cievami a hlavne drobnými kapilárami. Srdce bije rýchlejšie, ale aj tak sa kyslík dostáva k bunkám v menšom množstve a znižuje sa teda vytrvalostný výkon. Prehlbujúca sa dehydrácia vedie aj následne k zhoršeniu účinnosti ochladzovania organizmu prostredníctvom potenia. Takto môže následne dôjsť k zlyhaniu termoregulácie a e extrémnom prípade až k ohrozeniu života.

Účinnosť potenia ale okrem teploty vonkajšieho prostredia ovplyvňuje aj vlhkosť vzduchu. V suchom prostredí sa pot odparuje ľahko, ale stupňovaním vlhkosti vzduchu sa zhoršuje a pri 100% vlhkosti vzduchu sa úplne zastaví. Tým sa zastavuje aj odvádzanie tepla z povrchu tela. Pri vysokej vlhkosti vzduchu má telo problémy s termoreguláciou už od teploty prostredia 25°C. najspoľahlivejším ukazovateľom rizika tepelného zhoršenia vytrvalostného výkonu a zdravotného rizika je tzv. efektívna teplota, ktorá zohľadňuje okrem teploty prostredia aj jeho vlhkosť a intenzitu slnečného žiarenia. Napríklad tepelný stres pri teplote 40°C a 5% vlhkosti vzduchu (suchý púštny vzduch) je vo vlhkom prostredí (90% vlhkosť – čo môže nastať aj v Pekingu) porovnateľný s teplotou vzduchu pri 24°C. to by ale znamenalo, že v takýchto podmienkach by sa nemalo – a to ani krátkodobo – trénovať vôbec! To ale samozrejme nie je možné, preto je potrebné vymýšľať také spôsoby ochladzovania organizmu, aby bolo možné sa pripravovať na OH aj v takýchto podmienkach.

Tak, či tak môžu vzniknúť problémy s prehriatím organizmu. Poznáme 3 klinické formy prehriatia organizmu, ale hranice medzi nimi splývajú a často sa vyskytujú súčasne. Sú to – svalové kŕče, tepelné vyčerpanie a úpal. Svalové kŕče sa prejavujú ako nekontrolovateľné svalové sťahy rôzneho trvania. Objaviť sa môžu počas fyzického zaťaženia, ale aj mimo neho. Môžu byť výrazne bolestivé. Pri tepelnom vyčerpaní je hlavným problémom nedostatok tekutín v organizme. Pokožka môže byť vlhká, pokrytá potom a v pokročilých štádiách už organizmus stráca schopnosť produkovať pot. Úpal predstavuje vážny, často až život ohrozujúci stav. Telesná teplota sa zvyšuje až  nad 40°C a pokožka je suchá. Telo už odmieta produkovať pot. Môžu sa dostaviť príznaky zlyhania krvného obehu, ktoré sú typické pre šokový stav. Nastáva pokles krvného tlaku a výrazne sa zvyšuje srdcová frekvencia. Postihnutý sa stáva apatickým a upadá do stavu ospalosti.

 

Prevencia následkov tepelného stresu –

 

Prevencia má výrazný vplyv na ovplyvnenie športového výkonu, ako aj ako eliminácia zdravotných problémov, ktoré môžu nastať. Okrem prispôsobenia objemu a intenzity telesného zaťaženia na úrovni tepelného stresu (napríklad presunom tréningov na rannú, alebo večernú hodinu), je veľmi dôležité doplňovanie tekutín.

O náhrade tekutín sme už na týchto stránkach písali. Ale jednalo sa o naše podmienky a naše geografické pásmo. V podmienkach Pekingu sa musia aj športovci prispôsobiť ich pásmu a ich poveternostným a podnebným podmienkam.

V extrémnych podmienkach môže strata tekutín byť až na úrovni 2 l za hodinu. Takéto množstvo nie je možné NIJAKO plnohodnotne takto rýchlo nahradiť. Organizmus je schopný resorbciou získať maximálne 1 l za hodinu. Preto ja hlavne v takýchto podmienkach potrebné ba až nevyhnutné rešpektovať zásady pitného režimu, ktoré pomáhajú optimalizovať resorpciu tekutín, minimalizovať dehydratáciu a vytvárať podmienky pre ochladzovanie organizmu.

Kritickým faktorom je rýchlosť vyprázdňovania prijatej tekutiny zo žalúdka do tenkého čreva. Zvyšovanie náplne žalúdka do 600 ml vyprázdňovanie podporuje. Vyššia náplň žalúdka už nepodporuje vyššie vyprázdňovanie a naopak vytvára nepríjemné pocity plného "brucha". Ďalej studené nápoje prechádzajú žalúdkom rýchlejšie ako teplé. Tiež má výrazný vplyv na vyprázdňovanie žalúdka aj podiel sacharidov (cukru) v nápoji. Už od 2,5% roztoku sacharidov na stáva tlmivý efekt vyprázdňovania. Preto je potrebné voliť kompromis, ak musíme dodávať športovcovi energiu, ktorá je rozpustená v nápoji. Preto sa odporúča koncentrácia nápoja 5%-8%.

NA ROZDIEL OD VŠEOBECNE ROZŠÍRENÉHO NÁZORU, NIE JE Z HĽADISKA DOPLNENIA TEKUTINY DO ORGANIZMU AŽ TAK KRITICKÝ OBSAH ELEKTROLITOV. Organizmus je schopný kompenzovať straty elektrolitov, ktoré vznikli potením znížením ich vylučovania v obličkách. Toto platí ak takáto strata nepresahuje 4% telesnej hmotnosti (čo nastáva iba výnimočne). Určité množstvo elektrolitov je ale vhodné kôli lepšej a účinnejšej rehydratácii.

V priebehu záťaže sa odporúčanú piť nápoje HYPOTONICKÉ, ktoré majú približne také zloženie, ako pot.

V neposlednej miere ovplyvňuje kvalitu športového nápoje aj chuť.

 

Takže v takýchto podmienkach sa odporúča pred štartom vypiť 200-300 ml nápoja a potom každých 15 minút 200-250 ml. teplota by mala byť 7°-9°C a obsah sacharidov do 7%. Prijímanie väčšieho množstva sa neodporúča, lebo môže nastať stav hyperhydratácie – teda nadmernému zavodneniu. Takýto stav je takmer tak nebezpečný ako jej opak – dehydratácia...

 

Bratislava – júl 2008            Miroslav VAVÁK