Po viacerých článkoch, ktoré sa dotýkali samostatne jednotlivých odvetví fyzickej prípravy sa opäť pozrieme na niektoré východiská a poukážeme na možnosti a „nemožnosti“ kondičnej prípravy v tomto období. Moderný svetový volejbal si vyžaduje dobre pripravených hráčov a hráčky, ktorí sú schopní aktívne zasiahnuť do hry počas piatich setov. Odohrať prvý set väčšinou nie je problém pre žiadneho hráča, ale aktívne zasiahnuť počas celého piateho setu už nie je také jednoduché. A to od začiatku do konca v plnom nasadení, s dostatočnou razantnosťou úderov a aktívnym pohybom po ihrisku. Ale k pohybovej dokonalosti... skôr môžeme povedať optimálnosti sa treba prepracovať. Žiadnemu hráčovi nič nespadne samé od seba do náruče, odkiaľsi, ale musí dlhodobo a tvrdo na sebe pracovať. A práve fyzická zdatnosť je prvok, na ktorom môže pracovať každý a nepotrebuje k tomu žiadne mimoriadne materiálne zabezpečenie. 

Po viacerých článkoch, ktoré sa dotýkali samostatne jednotlivých odvetví fyzickej prípravy sa opäť pozrieme na niektoré východiská a poukážeme na možnosti a „nemožnosti“ kondičnej prípravy v tomto období. Moderný svetový volejbal si vyžaduje dobre pripravených hráčov a hráčky, ktorí sú schopní aktívne zasiahnuť do hry počas piatich setov. Odohrať prvý set väčšinou nie je problém pre žiadneho hráča, ale aktívne zasiahnuť počas celého piateho setu už nie je také jednoduché. A to od začiatku do konca v plnom nasadení, s dostatočnou razantnosťou úderov a aktívnym pohybom po ihrisku. Ale k pohybovej dokonalosti... skôr môžeme povedať optimálnosti sa treba prepracovať. Žiadnemu hráčovi nič nespadne samé od seba do náruče, odkiaľsi, ale musí dlhodobo a tvrdo na sebe pracovať. A práve fyzická zdatnosť je prvok, na ktorom môže pracovať každý a nepotrebuje k tomu žiadne mimoriadne materiálne zabezpečenie. 

Základom rozvoja fyzickej zdatnosti je rozvoj jednotlivých pohybových schopností. Každý komplexný pohyb človeka vyžaduje určitý stupeň rozvoja rýchlosti, sily a vytrvalosti. Všetky tieto kondičné pohybové schopnosti spájajú a dopĺňajú koordinačné schopnosti.
Najdôležitejšou pohybovou schopnosťou vo volejbale sú silové schopnosti. Volejbal v bezstratovom poňatí výrazne „stvrdol“, a to aj keď sa tlak v lopte novými pravidlami znížil. Rozvoj silových schopností (hlavne výbušného charakteru) je preto limitujúcim prvkom hry vo volejbale. Preto je vhodné túto pohybovú schopnosť rozvíjať neustále, aj mimo volejbalovej sezóny. Silu rozvíjame počas celého obdobia prípravy. Volíme jednotlivé metódy a formy silovej prípravy tak, aby zodpovedali obdobiu a etape prípravy. Vo všeobecnosti postupujeme od statickej a hrubej silovej prípravy smerom k zvyšovaniu prídavných záťaží a dynamickému prevedeniu cvičení. Silová príprava zahŕňa jak postupné budovanie svalového tónusu za účelom pevného postavenia hráča v štandardných situáciách, tak aj zachovania statickej polohy a rovnováhy v situáciách neštandardných, ktoré môžu rozhodovať o výsledku hry. Iba keď hráč stojí pevne môže optimálne riešiť hernú situáciu. Ak tak nie je, snaží sa aj počas hry vytvoriť si takéto podmienky, čo ale narúša riešenie konkrétnej hernej situácie. Každé družstvo vo volejbale, ktoré má ambície dosahovania dobrých výsledkov musí pravidelne navštevovať posilňovne. V dnešnej dobe sú stroje a zariadenia, ktoré sú používané v posilňovaní na špičkovej úrovni a veľakrát napomáhajú priamo svojou stavbou k správnemu technickému prevedeniu kinematiky pohybov pri posilňovaní. Ak používame klasické nakladacie činky (tzv. olympijské), je potrebné aby hráči kládli mimoriadny dôraz na správne technické prevedenie pohybov a tým predišli možným zraneniam. Vytvorenie vzťahu k silovej príprave nie je vždy samozrejmosťou. Sú hráči, ktorí plne a bez problémov akceptujú silovú prípravu. Je preto dobré tak aktivizovať práve týchto zverencov, aby oni boli tými, ktorí potiahnu tých, ktorí majú so silovou prípravou problémy. Organizmus nie každého sa dobre adaptuje na zaťaženie takéhoto charakteru.

Čím ďalej, tým viac sa volejbalová hra zrýchľuje. Je to dané potrebou momentu prekvapenia a snahy o neskorú, alebo nepresnú reakciu súpera. Preto je nevyhnutné rozvíjať rýchlostné schopnosti mimo hry aj v hre. Aj keď rýchly hráč s veľkým R sa musí „narodiť“... stále ostáva veľa možností pre rozvoj tejto pohybovej schopnosti. V tréningovej praxi sa stretávame z rôznymi typmi hráčov, ktorí dokážu viac či menej využívať svoje rýchlostné schopnosti. Stretneme sa s hráčmi, ktorý sú rýchli z "pohľadu" atletiky. Na krátkych úsekoch vyhrávajú všetky súboje, ale majú problém tento rýchlostný prejav zabudovať do hernej činnosti. Respektíve nie sú schopní ho použiť v správny čas a na správnom mieste hry. Preto aj tréningová činnosť v zvyšovaní rýchlostných schopností by sa mala realizovať v podmienkach blížiacich sa hre. Rýchlostné schopnosti budujeme zásadne v oddýchnutom stave, kde nepretrváva únava z predchádzajúceho dynamického zaťaženia. Nervovo-muskulárne spoje sú pomerne skoro unaviteľné a zabudovávanie rýchlosti je efektívne, dokonca podmienené zregenerovaným organizmom. Tréningové zaťaženie tohoto charakteru zaraďujeme na začiatok tréningovej jednotky, najlepšie po dni odpočinku, alebo po menej náročnom zaťažení silovo - rýchlostného charakteru. Pojem rýchlosti, ako pojem maximálnej či submaximálnej intenzity je dobré neustále  zverencom zvýrazňovať. Cieľom je vždy vykonať cvičenia čo najrýchlejšie pri zachovaní optimálnej kinematiky pohybov. Mobilizácia maximálneho úsilia je nevyhnutná! Preto aj vo sfére vrcholového športu používame metódy súťaživé, ktoré majú objektívnu a okamžitú kontrolu výsledkov.

Veľa hráčov, ale aj trénerov má skreslený pohľad na rozvoj vytrvalosti. Chápu potrebu drilovej práce pri opakovaní herných kombinácií či nacvičovaných štandardných situácií, ale často podceňujú význam aeróbnej vytrvalosti.  A pritom práve práca organizmu s kyslíkom podmieňuje efektívne využitie iných pohybových schopností. Objem vytrvalostného zaťaženia je z hľadiska vytrvalosti diskutabilný. Aj keď jeden set trvá v priemere 20 minút, podľa našich meraní hráči aktívne zasahujú do hry 2,5 - 4 minúty. Musíme ešte k tomu pripočítať čas "striehnutia na loptu". Je to čas, ktorý hráč priamo nevykonáva prácu s loptou, ale tiež sa musí presúvať podľa vývoja hry a byť stále pripravený, že práve tá nasledujúca prihrávka príde k nemu. Aj tak sa dostaneme iba na čas zaťaženia 6 - 12 minút podľa postavenia a funkcie hráča. Ale čas zaťaženia nie je v tomto prípade jediným faktorom zvyšovania únavy. Treba pochopiť, že nie len objem a intenzita, ale aj zložitosť a spôsob organizácie vytrvalostných podnetov priamo vplýva na stupeň únavy z vytrvalostného hľadiska.

Koordinačné schopnosti sú tie, ktoré majú schopnosť spojiť jednotlivé pohybové schopnosti kondičného charakteru do výsledného - očakávaného pohybového tvaru. Každému trénerovi je jasné, že bez rovnováhovej, či orientačnej schopnosti, alebo schopnosti vykonávania následných (aj zložitých) pohybov a zmeny pohybu nie je možné hrať volejbal.
Svet už pochopil, že bez fyzickej prípravy to nejde a veľké volejbalové kluby vo svete sa kondičnej príprave pravidelne a hlavne cieľavedome venujú. Nie je to len doplnok herného tréningu, ale plnohodnotná súčasť tréningového procesu. A to počas celej sezóny. Ba dokonca aj mimo nej. V hokeji je bežné, že keď hráči prichádzajú z NHL po náročnej sezóne, po krátkom oddychu začínajú na sebe kondične pracovať. Vedia, že sa nemôžu ukázať v klube na začiatku sezóny v dezolátnom fyzickom stave. A ruku na srdce... koľko našich hráčov sa správa zodpovedne voči sebe samému? A koľko trénerov vysvetlí hráčom čo a koľko by mali robiť aj mimo sezóny? A skontroluje si, ako hráči pracovali? O tom sme písali v predchádzajúcich článkoch v júli tohoto roku.

V úvode tohoto článku bolo napísané, že fyzická príprava je síce limitujúcou stránkou, ale nie postačujúcou. Bez dobre pripravenej telesnej schránky žiadny volejbalista nie je schopný dlhodobo odolávať náporom, ktoré prináša denno – denný tréning. Ale tiež si treba hneď uvedomiť, že ani najlepšie pripravená telesná schránka neznamená nič, ak k tomu nie je pripojená herná zdatnosť. Preto je vhodné od začiatku rovnomerne rozvíjať obe stránky volejbalovej prípravy.

 

Bratislava - august 2009                                                             Miroslav Vavák