Pohyb je základnou vlastnosťou každej živej hmoty. Ľudstvo na to pomaly začína zabúdať. Už nie len za oceánom, ale aj v našich končinách sa stále viac stretávame s nadváhou, až obezitou. A pritom nejde iba o nikdy nešportujúcu populáciu. Ide často o "bývalých" vrcholových športovcov... Ako je to možné? Prečo sa medzi bývalými športovcami stretávame tak často s týmto problémom? A to ešte nehovoríme o iných zdravotných problémoch, ktoré nastávajú po 7-15 rokoch od ukončenia aktívnej činnosti. Organizmus je jedna obrovská továreň...

Pohyb je základnou vlastnosťou každej živej hmoty. Ľudstvo na to pomaly začína zabúdať. Už nie len za oceánom, ale aj v našich končinách sa stále viac stretávame s nadváhou, až obezitou. A pritom nejde iba o nikdy nešportujúcu populáciu. Ide často o "bývalých" vrcholových športovcov... Ako je to možné? Prečo sa medzi bývalými športovcami stretávame tak často s týmto problémom? A to ešte nehovoríme o iných zdravotných problémoch, ktoré nastávajú po 7-15 rokoch od ukončenia aktívnej činnosti. Organizmus je jedna obrovská továreň...
Táto sa stavala počas vývoja organizmu do 18-22 roku u každého jedinca. Akú továreň si každý človek postavil, s takou musí žiť až do konca svojho života. Samé sa už nič nepostaví, nevylepší. Celý život sa už bude iba raz tam, raz inde "kaziť" a zase následne "opravovať". Čím viac chýb nastane, o to viac sa organizmus vyčerpáva "opravami". Čo je teda dôležité? Prečo hovoríme, že športovec a špeciálne vrcholový športovec nie je normálny príslušník ľudstva, normálny človek? Je to preto, lebo keď sa vyvíjal, jeho organizmus sa nastavil podľa toho, čo v tom čase bolo pre neho bežné a normálne. Čiže, ak pravidelne a intenzívne športoval, organizmus bude vyžadovať pravidelný pohyb už celý život. Jednoducho povedané, vo vnútornom procesore, ktorý nás riadi je v "softvére" nastavený program, ktorý sa spúšťa aktívnym pohybom na určitej hladine intenzity. Ak ho organizmus pravidelne aktivuje, všetko je v poriadku, ak nie... po čase začínajú problémy. Akútny stav takéhoto charakteru pozná každý aktívny športovec, ak bol niekedy donútený v maxime svojej prípravy náhle prerušiť na dlhší čas svoju pohybovú činnosť. Búšenie srdca v noci, prebúdzanie sa na pocit trasenia svalov (ktoré nemali kde vybiť svoju energiu), stavy dýchavičnosti a podobne. V dlhodobej neaktivite – respektíve po skončení aktívnej činnosti, bez akéhokoľvek pohybu sa začnú zdravotné problémy zväčšovať nadváha je tu iba iba začiatkom.
Z toho, že volejbal vyžaduje športovcov určitého somatotypu, ktorý je pomerne vyhranený, priamo vyplývajú určité uzávery. Volejbal potrebuje vysoké postavy s dobre vyvinutým svalstvom. Teda často sa jedná o mohutnú opornú sústavu – kostru so širokými svalovými úponmi. A takéto postavy majú neskôr väčšiu náchylnosť práve na naberanie KILOGRAMOV.
Volejbal patrí práve medzi tie športy, ktoré je možné aktívne vykonávať do pokročilého veku. Nie je predsa potrebné celý život skákať meter nad sieť a vychytať všetky rohy v poli. Dôležité je, aby hra prinášala aktívny pohyb a radosť z takéhoto pohybu. Vrcholový športovci – teda takí, ktorí už nimi fyzicky nie sú, ale psychicky sa stále nimi cítia, to ale zase na druhej strane často preháňajú. Špičkujú svoj organizmus veľa krát na až nad maximum svojich schopností, čo je skoro rovnako nebezpečné, ak nie nebezpečnejšie, ako úplná nečinnosť.

 

AKO TEDA POSTUPOVAŤ V ŠPORTOVANÍ ĎALEJ ?

 

Čo absolútne neporušiť !!!

 
Nikdy NEPRECEŇOVAŤ svoje sily

Vždy sa riadne ROZCVIČIŤ

Nesnažiť sa dočiahnuť každú loptu za AKÚKOĽVEK cenu

Ako náhle sa prejaví zdravotná indispozícia, okamžite STOP

NEROZČUĽOVAŤ sa nad hernými schopnosťami spoluhráčov (alebo seba samého...)

PRAVIDELNE sa fyzicky pripravovať

 
Práve tým posledným, fyzickou prípravou vo vyššom, ale aktívnom veku sa budeme teraz zaoberať podrobnejšie.
Medzi prvoradé zásady v príprave na rekreačný volejbal patrí dostatočná doba na regeneráciu. Tréningy by nemali na seba nadväzovať príliš často. To znamená, že medzi jednotlivými tréningami by mal byť minimálne jeden deň oddychu. Ak majú byť podnety častejšie, je vhodné ich varírovať tak, aby zaťaženie rovnakého charakteru sa neopakovalo viac dní po sebe.
Viac je vhodné sa venovať aeróbnym aktivitám, ktoré zabezpečujú základnú kapacitu organizmu. Rozvoj sily je vhodné realizovať s menšími, alebo žiadnymi prídavnými záťažami, ale vo vyššom objeme. Viac a pomalšie. Cvičenia vykonávať v plnom rozsahu pohyblivosti svalov a rovnomerne zaťažovať celé telo. Dynamiku – v tomto ponímaní teda rýchlosť – špeciálne neforsírujeme.
Vytrvalosť – podľa schopností a možností je vhodné ASPOŇ dva krát v týždni sa venovať aeróbnej kapacite. Nie je vhodné používať metódy, ktoré nadmerne zaťažujú kĺby. Preto sa nehodí beh, ale vhodnejšia je zrýchlená chôdza. Ešte optimálnejšie je plávanie – ale aspoň 25 minút súvisle, alebo bicykel – minimálne 1 hodina. Intenzita by mala byť taká, aby to hráč či hráčka bez problémov "predýchali". Zahltiť organizmus a dostať ho do laktátového stavu je nevhodné. Treba dávať na to pozor, lebo bez vyššej výkonovej kapacity sa organizmus ľahko zakyslí. Na zistenie, v akom kyslíkovom stave sa telo nachádza použijeme jednoduchý test. Ak popri zaťažení je trénujúci schopný bez problémov odpovedať na otázky, jednoducho povedané komunikovať s prostredím, je všetko v poriadku. Ak stíchne, alebo sa musí nadychovať aj v polovici slova, už sa dostáva do kyslíkovej nedostatočnosti. A vtedy je treba spomaliť. Nie zastaviť, ale spomaliť. Odolnosť voči dlhotrvalejšiemu zaťaženiu vzniká aj počas drilového tréningu herných situácií (kombinácií, systémov), ale takýto tréning sa už v rekreačnom volejbale často nepoužíva.
V seniorskom "športovom" veku (cca okolo 55 a vyššie) je vhodné prerušovať súvislé zaťaženie a častejšie robiť krátke prestávky. Veľmi to záleží na trénovanosti každého jedinca. Môžeme mať 35 ročných športových "starcov" a 60 ročných športových "mladíkov".
Sila – už bolo spomínané, že silové schopnosti je vhodné rozvíjať (udržiavať) vhodnými metódami. Postupne s pribúdajúcim vekom je dobré zabudnúť na svoje mladšie roky a znižovať zaťaženie takéhoto charakteru. Hlavne sa jedná o veľkosť prídavných záťaží. Športovec, ktorý sa zaoberá rekreačne volejbalom, by nemal prídavnými záťažami prekročiť 100% svojej telesnej hmotnosti. A vstupom do seniorského športového veku aj toto znižovať až na 50% z telesnej hmotnosti. A takéto doporučenie sa týka hlavne veľkých svalových skupín. Ide napríklad o tlak na lavici, drep a polodrep a podobne. Vhodnejšie je ale vykonávať také cvičenia, na ktoré stačia nakladacie jednoručky. S týmito sa dajú vykonávať všetky cvičenia od 1 kg až do optima.

Rýchlosť – rýchlostné schopnosti, ako je známe z literatúry sa strácajú prvé. Keďže sa jedná o komplexnú schopnosť, je vhodné ju v tomto veku rozvíjať komplexne. Ako súčasť hlavne silových cvičení. Tu odporúčam jednu pomôcku. Keď vykonávame silové cvičenia s malými prídavnými záťažami, na záver zrýchlime posledných pár opakovaní. Takýmto zrýchlením "vyburcujeme" rýchle svalové vlákna. Nie je to práve príprava šprintéra na OH, ale na tie aktivity, ktoré sú vykonávané na ihrisku a v súvislosti so všetkým ostatným, je to dostačujúce. Najviac zranení sa vo vyššom športovom veku stáva práve pri vyššej rýchlosti vykonávaných pohybov. Preto špeciálne neforsírujeme takéto zaťaženie nad svoje schopnosti.

Koordinácia – pri občasne pravidelných, alebo nepravidelných stretnutiach na tréningoch neostáva čas na špeciálne udržiavanie týchto schopností. Je to prirodzené. Pomerne málo sa s takýmto zaťažením stretávame aj vo vrcholovom volejbale... preto je nereálne si myslieť, že by sa tomuto v rekreačnom volejbale venovalo viac času. Preto je vhodné aspoň do rozcvičenia vkladať nejaké cvičenia, ktoré vplývajú na udržiavanie rovnováhovej či reakčnej schopnosti.

Na záver už iba pár slov. Vždy sa dá nájsť cesta, ako sa aktívne pohybovať. A pri tom nie je ani tak dôležité aký pohyb to je. Hlavné je, aby bol. A keď už je, tak aby bol taký, aby pomáhal a nie ničil.

Bratislava – máj 2008                         Miroslav VAVÁK