Volejbal je dnes rovnako zastúpený ženami aj mužmi na vrcholných svetových podujatiach. Tým, že volejbal žien nemal vlastne nikdy obmedzenia, ako tomu bolo v iných športoch, ktoré boli uznávané ako „čisto mužské“, jeho vývoj bol rovnomernejší. Nieklen technika, ale skúsenosti zo sveta vrcholového športu ukazujú, že aj fyzické zaťaženie žien sa neustále zvyšuje a v postupne sa blíži k zaťaženiu mužov. V extrémnych prípadoch v individuálnych športoch sa im až vyrovnáva. Ale ženský organizmus vzhľadom na jeho funkciu a predurčenie nie je schopný dlhodobo odolávať takémuto fyzickému zaťaženiu...

Volejbal je dnes rovnako zastúpený ženami aj mužmi na vrcholných svetových podujatiach. Tým, že volejbal žien nemal vlastne nikdy obmedzenia, ako tomu bolo v iných športoch, ktoré boli uznávané ako „čisto mužské“, jeho vývoj bol rovnomernejší. Nieklen technika, ale skúsenosti zo sveta vrcholového športu ukazujú, že aj fyzické zaťaženie žien sa neustále zvyšuje a v postupne sa blíži k zaťaženiu mužov. V extrémnych prípadoch v individuálnych športoch sa im až vyrovnáva. Ale ženský organizmus vzhľadom na jeho funkciu a predurčenie nie je schopný dlhodobo odolávať takémuto fyzickému zaťaženiu. Endokrijná sústava a pomer vylučovaných hormónov nedovoľuje svalovým bunkám pracovať na takej úrovni v jednotlivých pohybových schopnostiach, ako u mužov. Preto na pohľad ženský volejbal vyzerá JEMNEJŠIE, ako  je tomu u mužov.
Ženy celkovo lepšie znášajú fyzické problémy, ktoré súvisia s tréningovou prácou, ale horšie sa vyrovnávajú so zaťažením psychickým. Muži bývajú podľa skúseností citlivejší na fyzickú bolesť a psychické problémy riešia bežne s väčšou tvrdosťou a osobne si ich pripúšťajú menej ako ženy. So ženami sa trénuje ťažšie a to hlavne z dôvodu slabšej psychickej vyrovnanosti. A to vo volejbale nastupujú ešte problémy kolektívneho charakteru, ktoré ženy znášajú výrazne horšie ako muži. Žena sa od muža líši pomerne zásadne v oblasti morfologickej, fyziologickej aj psychickej. Veľkú úlohu zohráva aj sociálna rovina, ktorú si vačšinou ženy uvedomujú viac ako muži. Touto často hlavnou kapitolou je biologická, nezastupiťeľná úloha ženy a tou je materstvo. Celý organizmus ženy vo veku vrcholovej športovkyne je v období najvyššej pripravenosti na tehotenstvo a úlohu matky. Mnohokrát tento faktor prevládne nad motivačným športovým činiteľom a žena vedome aj za cenu prerušenia či odchodu z vrcholového volejbalu sa podujme vychovávať svoje dieťa.
V stavbe tela je výška žien v priemere o 7% a hmotnosť žien o 18% menšia ako u mužov. Panva je širšia s väčším priemetom do základovej roviny čo mierne mení aj uhly v úponoch a odstupoch svalov. Samotné väzy a kĺby sú volnejšie, pomer fibróznych vlákien a kolagénu je v prospech kolagénu, čo má za následok väčší rozsah pohybov. Pomer dĺžky trupu k dĺžke nôh je viac v prospech trupu, čo mení polohu ťažiska tela. Množstvo podkožného tuku je výrazne vyššie ako u mužov. Čo sa týka svalovej hmoty je jej percentuálny podiel u žien o 10% menší, ako u mužov. Tiež oporná sústava u žien (kostra) zaberá percentuálne menej z celkovej hmotnosti tela ako u mužov. Takmer celé tieto chýbajúce percentá sú nahradené pasívnym, tukovým tkanivom. A to ešte sila - pevnosť svalovej bunky je u žien menšia. Ženská svalová bunka je pružnejšia, ale menej pevnejšia.
Objem krvi je absolútne menší. Erytrocytov je v priemere o 0,5 miliónov.mm^-3 a hemoglobínu o 2 g.100 ml^-1 menej. Toto sú veľmi významné faktory pri fyzickej práci organizmu. Menej nosičov kyslíka v krvi prináša vyššiu únavnosť ženského organizmu. Pravidelný menštruačný cyklus môže tiež výrazne ovplyvniť športový výkon. Výkon srdca, jeho hmotnosť aj objem je o 25 - 35% menší. Práca organizmu s kyslíkom je tiež na nižšej úrovni. Absolútne je VO2max o 25 - 30% a relatívne je VO2max o 15 - 20% menšie. Celkovo sa dá povedať, že ženské orgány pracujú menej efektívne, ako mužské.
Trénovateľnosť žien je v porovnaní s mužmi menšia a pri uplatňovaní jednostranného tréningového zaťaženia rýchlejšie podliehajú únave. Preto je potrebné aj v kondičnej príprave používať veľký výber tréningových prostriedkov, ktoré zabezpečujú vysokú variabilitu podnetov rýchlostného, silového aj vytrvalostného charakteru.
Z hľadiska silových schopností sú ženy často slabšie pripravené na znášanie silových podnetov, ale aj rozvoj svalových skupín býva u žien menej vyvinutý ako u mužov a to hlavne na určitých špecifických častiach tela. Slabšie býva vyvinuté svalstvo trupu a panvového dna. U žien preto výrazne viac ako u mužov treba dbať na rovnomerný rozvoj silových schopností. U žien tréningovým silovým zaťažením často dosiahneme väčší nepomer jednotlivých svalových skupín ako tomu bolo pred začatím ročného makrocyklu. A to si žiadny tréner neželá. Preto je dobré na začiatku  vytvoriť dostatočný všeobecný silový základ a až potom pristupovať k špeciálnemu volejbalovému silovému zaťaženiu.
Rýchlostné schopnosti sa rozvíjajú podobne ako u mužov. Ak sa rešpektujú už spomínané faktory telesného rozvoja u žien je možné dosahovať výborné rýchlostné výkony. A kedže vo volejbale sa realizuje iba akceleračná rýchlosť vplyv silového komponentu tu bude veľmi významný.
Vytrvalostné schopnosti ako najviac ovplyvniteľné zo všetkých pohybových schopnostiach sa pomerne dobre dajú rozvájať aj u žien. Vysoké športové výkony vytrvalostného charakteru v individuálnych športoch dosahujú ženy väčšinou po priblížení sa relatívne mužským hodnotám hlavne vo funkčných parametroch. U volejbalistiek, ktoré sa percentuálnym podielom na telesnej hmotnosti viac blížia populácii ako vyrcholovým vytrvalkyniam nemôžeme očakávať špičkové vytrvalostné výkony. Práve tento faktor vytrvalostnej (aeróbnej) únavy sa často prejavuje v záveroch dlhých zápasov v ženskom volejbale.
V rozvoji kĺbovej pohyblivosti dosahujú ženy lepšie a rýchlejšie výsledky ako muži. V koordinačných schopnostiach je možnosť rozvoja u žien a mužov rovnaká.

Individuálny prístup v rozvoji kondičných a koordinačných schopností je nevyhnutné aplikovať aj vzhľadom na pravidelný menštruačný cyklus. Tento významne ovplyvňuje možnosti tréningového zaťaženia a následne športového výkonu. Problémom je, že v jednotlivých fázach menštruačného cyklu sa striedajú fázy s relatívne zvýšenou a zníženou výkonnosťou. Pre fyzické zaťaženie a šporový výkon sú najvhodnejšie 7 - 13 deň a 16 - 24 deň cyklu. Správne zostavenie fyzického zaťaženia u žien, ktoré zohľadnňuje tieto zákonitosti vedie k zlepšeniu funkčných schopností organizmu a následne športového výkonu bez ujmy na ich zdraví. Skutočnosťou ale je, že rekordné výkony a olympijské medaily dosiahli ženy v ktoromkoľvek období svojho menštruačného cyklu.
Iným problémom je návrat žien po tehotenstve. Prvé tehotenstvo väčšinou výrazne zmení celý ženský organizmus. Prestavba hormonálnej sústavy často prinesie do následnej športovej kariéry výrazné zvýšenie výkonnosti. Ale nie je to pravidlo. Občas je tomu aj naopak a žena sa už nedokáže vrátiť ani k svojej predchádzajúcej výkonnosti. Aj keď sa vytvorí tá lepšia situácia, je potrebné, aby fyzické zaťaženie nežačalo ani moc skoro, ani príliš neskoro po pôrode. Tento časový úsek je individuálny ale skúsenosti nasvedčujú, že optimálny čas začiatku je 3,5 - 5 mesiacov.
Nabudúce sa článok bude zaoberať výberom nových hráčov. Ako je vhodné postupovať vo výbere mladých jedincov, ktorí sa chystajú na svoje prvé kroky vo volejbale, ale aj ako si po fyzickej stránke vyberať hráčov do výkonových družstiev.

 

Bratislava – apríl 2008               Miroslav VAVÁK