Volejbal je dnes rovnako zastúpený ženami aj mužmi na vrcholných svetových podujatiach. Tým, že volejbal žien nemal vlastne nikdy obmedzenia, ako tomu bolo v iných športoch, ktoré boli uznávané ako „čisto mužské“, jeho vývoj bol rovnomernejší. Nieklen technika, ale skúsenosti zo sveta vrcholového športu ukazujú, že aj fyzické zaťaženie žien sa neustále zvyšuje a v postupne sa blíži k zaťaženiu mužov. V extrémnych prípadoch v individuálnych športoch sa im až vyrovnáva. Ale ženský organizmus vzhľadom na jeho funkciu a predurčenie nie je schopný dlhodobo odolávať takémuto fyzickému zaťaženiu...

Pohyb je základnou vlastnosťou každej živej hmoty. Ľudstvo na to pomaly začína zabúdať. Už nie len za oceánom, ale aj v našich končinách sa stále viac stretávame s nadváhou, až obezitou. A pritom nejde iba o nikdy nešportujúcu populáciu. Ide často o "bývalých" vrcholových športovcov... Ako je to možné? Prečo sa medzi bývalými športovcami stretávame tak často s týmto problémom? A to ešte nehovoríme o iných zdravotných problémoch, ktoré nastávajú po 7-15 rokoch od ukončenia aktívnej činnosti. Organizmus je jedna obrovská továreň...

Každý tréner, ktorý si prečíta nadpis dnešného príspevku si povie – čo je to za nezmysel ??? Ako môže byť laktát produktom inej metabolickej činnosti, ako anaeróbnej? A od kedy myslenie je metabolický proces, ktorý má nejakú spojitosť z nedostatkom kyslíka? Nie, nič také... Nadpis dnešného príspevku je potrebné brať metaforicky – prenesene. V tomto príspevku sa budeme viac zaoberať psychickou stránkou hernej a fyzickej prípravy ako aj telesného zaťaženia, ako takého. Je nepriamym nadviazaním na príspevky MUDr. Judu o strese. Stres nemusí totiž vyvolávať iba zápas – stretnutie zo súperom, ale aj samotný tréningový proces...
(Marek Novotný nemá stres ani z tréninku, ani ze zápasu, foto: Martin Sidorjak)

V dnešnom príspevku, ktorý sa na prvý pohľad trochu vymiká témam, s ktorými som sa v tejto rubrike zaoberal  si trochu prihrejem moju polievočku vysokoškolského pedagóga. Musím povedať, že ani nie tak propagátora nových, ako skôr pravdu hľadajúcich záverov. V oblasti, s ktorej ako tréneri vychádzame – teda v oblasti anatómie, elementárnej fyziky či všeobecnej psychológie môžeme už dnes ťažko čakať prevratné novinky. Ale priznajme si... čo si pamätáme z týchto oblastí z našich školských čias? Ľudský mozog je aparát, ktorý veľmi rýchlo zabúda. Z vlastnej aktívnej činnosti si tréneri prináčajú veľa dobrých vedomostí a návykov....

Kondičná príprava má okrem klasickej prípravy „tela“, teda všeobecnom budovaní fyzického fondu, ktorý je možné použiť vo volejbale môže byť zameraná aj na špecializované činnosti. Už pri junioroch a hlavne u dospelých hráčov je potrebné v určitom časovom úseku venovať sa aj činnostiam, ktoré vedú k špecializovanej príprave na základe jeho herných činností ako jednotlivca.... (foto: útočí David Konečný)

POROVNANIE VRCHOLOVÝCH VOLEJBALISTOV S VRCHOLOVÝMI ATLÉTMI.

Keď som sa prvý krát, a to naozaj náhodou dostal k volejbalového družstvu VKP v Bratislave, ani ma nenapadlo, že ma to tak priviaže k tomuto športu. Ale nikdy som si nedovolil osobne povedať, že patrím medzi „volejbalistov“. Stále a reálne musím skonštatovať – som atlét medzi volejbalistami.

NECH ŽIJÚ SVIATKY!!! Ale niekde mimo mňa... Už pekných pár rokov mám podobný pocit z každoročného predvianočného humbuku a všetkého, čo s tým súvisí. Už dávno pre mňa osobne vianoce nie sú tým, čo boli v minulosti a musím smutne skonštatovať, že už asi ani nebudú. Detské časy sú preč, doba sa zmenila a ako sa hovorí – optimista je iba neinformovaný pesimista – teda pre mňa sa už ťažko vráti doba mojich detských vianoc...

Mnoho hráčov a aj trénerov, ktorí si pamätajú svoje hráčske roky... má určite skúsenosti že niekedy po prebdenej noci, alebo aj pretancovanej, či iným spôsobom „náročnej“ sa im na druhý deň hralo pocitovo veľmi dobre. A pritom mali byť unavení a utlmení. A inokedy, ak sa aj pokúsili takúto situáciu zopakovať, vôbec to nefungovalo a boli na zápase unavení a celkovo so zlým pocitom. Ako je to teda možné? Prečo to raz funguje a raz nie? Keď som minulý rok „obiehal“ české mládežnícke volejbalové kluby všimol som si jednu zaujímavú vec. Takmer nikde nepoznali princíp a zásady okamžitej, alebo oneskorujúcej superkompenzácie, ktorá je vykonávaná pomocou posilňovacích cvičení...

Problém, či má byť lopta zaraďovaná do tréningovej činnosti vždy a stále je problém, na ktorý sú iba dva názory. Ano, lopta má byť stále v rukách hráča pokiaľ to len je možné, alebo že lopta je v kondičnom tréningu nedôležitá. Tak jako takmer v celom živote, aj tu platí IN MEDIAS RES… Proste, nedá sa na túto otázku jednoznačne odpovedať. Platia určité zásady, ktoré zakazujú, iné obmedzujú a iné doporučujú loptu v kondičnom tréningu. Už v jednom predchádzajúcom článku som sa vyjadril, že lopta a sieť sú pre hráča posvätné pojmy a predmety a nemali by sa stať niečím stereotypne nezaujímavým...

Tak ako pred tréningovou činnosťou, aj po ukončení fyzického zaťaženia je potrebné postupne ukľudniť telo a pripraviť ho na následnú tréningovú jednotku tak, aby bola realizovaná v optimálnych podmienkach. V praxi sa často stretávame s tým, že po ukončení tréningu tréner nariadi hráčom aby sa uvoľnili a viac sa o to nestará. Ale je tu jeden problém a môžeme povedať, že dosť významný. Po type určitého fyzického zaťaženia by malo nasledovať aj jemu prislúchajúce uvoľňovanie....
Foto:Archiv