Mnoho hráčov a aj trénerov, ktorí si pamätajú svoje hráčske roky... má určite skúsenosti že niekedy po prebdenej noci, alebo aj pretancovanej, či iným spôsobom „náročnej“ sa im na druhý deň hralo pocitovo veľmi dobre. A pritom mali byť unavení a utlmení. A inokedy, ak sa aj pokúsili takúto situáciu zopakovať, vôbec to nefungovalo a boli na zápase unavení a celkovo so zlým pocitom. Ako je to teda možné? Prečo to raz funguje a raz nie? Keď som minulý rok „obiehal“ české mládežnícke volejbalové kluby všimol som si jednu zaujímavú vec. Takmer nikde nepoznali princíp a zásady okamžitej, alebo oneskorujúcej superkompenzácie, ktorá je vykonávaná pomocou posilňovacích cvičení...

Mnoho hráčov a aj trénerov, ktorí si pamätajú svoje hráčske roky... má určite skúsenosti že niekedy po prebdenej noci, alebo aj pretancovanej, či iným spôsobom „náročnej“ sa im na druhý deň hralo pocitovo veľmi dobre. A pritom mali byť unavení a utlmení. A inokedy, ak sa aj pokúsili takúto situáciu zopakovať, vôbec to nefungovalo a boli na zápase unavení a celkovo so zlým pocitom. Ako je to teda možné? Prečo to raz funguje a raz nie? Keď som minulý rok „obiehal“ české mládežnícke volejbalové kluby všimol som si jednu zaujímavú vec. Takmer nikde nepoznali princíp a zásady okamžitej, alebo oneskorujúcej superkompenzácie, ktorá je vykonávaná pomocou posilňovacích cvičení. Alebo aj keď ju poznali nepoužívali ju, lebo nemali s ňou žiadne skúsenosti. Ako som sa dozvedel niekde ju aj skúšali, ale nesprávnym spôsobom a ako nepoužiteľnú ju následne zamietli. A pritom takáto superkompenzácia – tzv. TONIZÁCIA je fyziologicky nespochybniteľná. Je potrebné akurát vedieť kedy, ako a koľko...
Ako už bolo spomenuté, tonizácia, ako spôsob nabudenia organizmu pred zápasom má svoje fyziologické opodstatnenie. Efekt okamžitej superkompenzácie je vedecky dokázaný a nespochybniteľný. Preto otázka či pár hodín pred zápasom zaťažiť určitým spôsobom organizmus, alebo nie je zodpovedaná. ÁNO. Tonizácia je spôsob ako sa dá NAŠTARTOVAŤ telo na následný fyzický výkon. V podstate ide o to, že organizmus sa „nabudí“ po všetkých stránkach, ako keby mal následne v priebehu krátkeho času podať vysoký športový výkon. Ale ten nepríde. Telo teda má množstvo nahromadenej okamžitej energie na uvoľnenie, ktoré ale nepríde. V úpodstate sa vyplavia budivé katecholamíny – napr. adrenalín, ktoré dráždia nervový a následne aj svalový systém. To vyvolá celý rad reakcií v organizme. Dnes sa budeme zaoberať okamžitou tonizáciou. To je taká, ktorá je realizovaná 4 – 8 hodín pred zápasom.
 

AKO TEDA POSTUPOVAŤ V OKAMŽITEJ TONIZÁCII?

Základom tonizácie je fakt, že iba fyzicky pripravený hráč, teda ten, ktorý dlhodobo zaťažuje organizmus tréningovým zaťažením môže pristúpiť k takejto práci. Teda netrénujúceho hráča takáto práca unaví! Pre neho to bude iba tréningové fyzické zaťaženie. Preto systém tonizácie je vhodné používať až od juniorského veku. V mládežníckych kategóriách sa to odporúča v obmedzenej miere a iba občas v dôležitých zápasoch a aj to až koncom sezóny. Dospelí hráči môžu tonizáciu vykonávať takmer vždy a pred každým zápasom. Nepoužíva sa, ak už v danom dni družstvo hrá druhý zápas, alebo sa zápas hrá v nezvyklo skorom čase. Je totiž vhodné nenarúšať príliš zaužívaný časový rytmus, ktorým sa narúšajú biologické hodiny v tele (biorytmy).

Tonizácia za pomoci doplnkových záťaží je jednou z najvhodnejších možností. Môžeme s ňou dosiahnuť vysoký kontrast v systéme zaťaženia organizmu. Preto jednou z možností je práve používanie takej formy športového tréningu kde sa strieda krátke zaťaženie s vyššými prídavnými záťažami s nízkou intenzitou a následne v krátkom časovom intervale nasleduje cvičenie takmer bez, alebo z malými prídavnými záťažami. Tieto druhé cvičenia však realizujeme s výrazne vyššou intenzitou cvičení. Dôležitým faktorom je, že kombinujeme cvičenia, ktoré precvičia postupne a rýchlo celé telo. Volíme iba také cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové partie. Platí to hlavne pri prvej časti dvojičiek cvičení – teda tej s vyššími prídavnými záťažami. Dbáme následne na to, aby druhé cvičenie bolo v dvojičke zaberané na tú istú, alebo veľmi blízku svalovú skupinu. Teda najprv konkrétnu svalovú skupinu zaťažíme tak, že konrétne svaly musia prekonávať veľký odpor prídavnej zátaže a následne pri malej záťaži sa snažíme o dynamický proces. Druhé cvičenie sa snažíme vykonávať čo najviac výbušne. Máme dve možnosti. Buď dané dvojcvičenie (ako je na príklade) striedame A B A B A B, alebo zvolíme systém A A A B B B. Obe možnosti sú reálne. Takýto spôsob tonizácie volíme hlavne v období, kedy ešte rozvíjame jednotlivé pohybové schopnosti. Teda aj v súčasnom období.

					september - október - november
	1		A	BENČ PRESS	3 x ( 5 - 8 x 75% - 85% maxima )
			B	ODRÁŽENÉ KĽUKY - dynamicky	3 x ( 8 - 10 x 2 cm nad zem )
	2		A	SPODNÝ ŤAH - chrbtový ťah	3 x ( 12 - 16 x 25 - 35 kg )
			B	BOXING - dynamicky	3 x ( 20 - 26 x 3 - 5 kg )
	3		A	brucho - priamo aj do strán	3 - 4 x ( 25 - 35 x 5 kg )
			B	chrbát - priamo aj do strán	3 - 4 x ( 20 - 30 x 3 kg )
	4		A	HLBOKÝ DREP do výponu	3 - 4 x ( 5 - 7 x 75% - 85% maxima )
			B	VÝSKOKY S MEDICINBALOM - malým !!	3 - 4 x ( 8 - 10 x 2 kg )
	5		A	LEG PRESS do špičiek	3 - 4 x ( 8 - 12 x 120 - 180 kg )
			B	ČLENKOVÉ POSKOKY - dynamicky	3 - 4 x ( 80 - 100 x 3 kg )
					nad hlavou v blokovom držaní
				Urobiť 1 a 2, potom medzicvičenie 3 a až keď je hotové ísť na 4 a 5

 

Príklad je pre extraligové družstvo mužov.
Druhou možnosťou, ako použiť tento príklad tonizácie je rozdeliť hráčov – napríklad podľa hráčskych funkcií, alebo podľa momentálneho fyzického stavu. Najjednoduchším rozdelením je rozdelenie hráčov na tzv. RUKÁROV a NOHÁROV. Ako sa hráči dostanú do jednotlivých kategórií je na trénerovi. V základe nahrávač a libero patria medzi rukárov a útočiaci hráci, či blokári patria medzi nohárov. Ale toto rozdelenie môže varírovať. Napríklad malé zdravotné obmedzenie, alebo vyššia únava môže preradiť nohára medzi rukárov, alebo naopak... Ide o to, ako sa tréner chystá použiť jednotlivých hráčov. Na rozhodujúce zápasy je to takmer jednoznačné, ale môže sa ukázať, že niektorým hráčom vyhovuje tonizácia viac systémom na nohy, iným viac  na ruky – teda dolnú a hornú časť tela. Rozdelenie hráčov na tonizáciu môže byť ale iným spôsobom. Nie len rozdelenie pri rovnakom systéme tonizácie (teda všetci robia rovnaké cviky), ale sú aj možnosti zmien cvikov a ich dávkovania pre jednotlivé skupiny hráčov. Sú napríklad hráči, ktorým vyhovujú komplexné cviky, ktoré rovnomerne zaťažujú celé telo. Takto je naozaj možné nájsť každému hráčovi spôsob, akým by sa mal sám nabudiť na následný zápas. Podľa skúseností neexistuje hráč, ktorý by nemohol tonizovať, musí akurát nájsť spôsob AKO TONIZOVAŤ !
Dnes sme si ukázali možnosť okamžitej superkompenzácie za pomoci tonizačných cvičení silového charakteru. V niektorom následnom príspevku sa budeme zaoberať aj oneskorenou superkompenzáciou, kde sa tonizácia realizuje jeden deň pred zápasom.

Bratislava – december 2007          Miroslav VAVÁK