NECH ŽIJÚ SVIATKY!!! Ale niekde mimo mňa... Už pekných pár rokov mám podobný pocit z každoročného predvianočného humbuku a všetkého, čo s tým súvisí. Už dávno pre mňa osobne vianoce nie sú tým, čo boli v minulosti a musím smutne skonštatovať, že už asi ani nebudú. Detské časy sú preč, doba sa zmenila a ako sa hovorí – optimista je iba neinformovaný pesimista – teda pre mňa sa už ťažko vráti doba mojich detských vianoc...

NECH ŽIJÚ SVIATKY!!! Ale niekde mimo mňa... Už pekných pár rokov mám podobný pocit z každoročného predvianočného humbuku a všetkého, čo s tým súvisí. Už dávno pre mňa osobne vianoce nie sú tým, čo boli v minulosti a musím smutne skonštatovať, že už asi ani nebudú. Detské časy sú preč, doba sa zmenila a ako sa hovorí – optimista je iba neinformovaný pesimista – teda pre mňa sa už ťažko vráti doba mojich detských vianoc.  A to bolo teda niekde pred... už veru 40-timi rokmi. To je tak asi doba, čo si dieťa začína uvedomovať, že je... Asi v tom zohráva úlohu aj to, keď človek stráca postupne najbližšie osoby jeho života a vianoce sú tými sviatkami, kde si to každý uvedomuje najviac. Ale taký je život. NO... negatívnu časť máme za sebou a teraz HURÁÁÁÁÁÁÁ IDÚÚÚÚÚ VIANOCÉÉÉÉÉÉÉÉÉ!!!!!!!!!
Stromček, sviečky, štedrý večer, darčeky, vyprážaný kapor (teda väčšinou ako tradícia), oblátky, koledy atď, atď... A pri tom všetkom hurá napratať žalúdky až črevá roztláča. Nech to parom vezme, veď je to raz do roka. Však si to zaslúžime aspoň raz do roka. A ťažko si môžeme nariadiť, že to bude inak. Aspoň určité rodinné tradície je potrebné dodržiavať, keď už pre nič iné, aspoň pre súdržnosť a kľud v rodine.
Takže skúsme si povedať aspoň základné body a usmernenia ako postupovať v možnej minimalizácii následkov týchto každoročných sviatkov.

·         Snažiť sa dodržiavať biorytmus, ako je človek zvyknutý. Prvá vec sa týka prijímania potravy. To znamená, že keď je človek zvyknutý jesť určitý počet jedál a určitých časových intervaloch mal by sa snažiť významnejšie nenarušiť tieto zaužívané rytmy. Aj keď sa to úplne nedá, aspoň trochu sa kontrolovať a neládovať sa celý deň a častokrát aj noc.

·         Mimo väčších jedál „neokusovať“ stále nejaké maličkosti. Tráviaci trakt potom beží v jednom kuse a krv musí byť stále natlačená v okolí žalúdka a čriev. To je zase časový biorytmus. A ďalšou vecou je, že práve tieto maličkosti, kedže sú to väčšinou sladkosti v rôznych maskovaných podobách, bývajú často vysoko enegeticky zásobené.

·         Nekombinovať rôzne druhy jedál dokopy. Radšej, keď to už musí byť najesť sa jednej veci viac, ako skombinovať aj možné s nemožným. Už to, že náš organizmus musí zvládnuť predjedlo, polievku, hlavné jedlo zložené aspoň z troch súčastí, šalát, kompót, zákusok a ešte neviem čo všetko mu dáva riadne zabrať, aby to všetko mechanicky a chemicky spracoval. Jedno je kyslé, iné zásadité, niečo je niekde medzi tým... a náš metabolizmus netuší, čo skôr. Človeku si odgrgáva ešte aj 2-3 hodiny po jedle a ťažoba ho tlačí k zemi. Potom sa cíti stále unavený.

·         Jesť iba toľko, do kedy vám žalúdok povie, už dosť. Proste sa neprejedať. Každý z nás má už vyskúšané, že pri určitom optime si telo samé povie DOSŤ. Ale my ako hrdinovia si povieme – však to ešte zvládnem a šup do seba ešte jednu porciu. A keď toto zopakujeme pár krát po sebe a období desiatich dní... tak máme tak „rozožratý“ žalúdok, že prasiatko u válova nám môže závidieť.

·         Alkohol je metla ľudstva, ktorá práve v tomto období veľmi rada zametá... A vie zamiesť aj s poriadnym dvojmetrovým a metrákovým chlapom. Športovec, ktorý nie je zvyknutý na vačšie množstvo alkoholu a je v stálej tréningovej únave naň reaguje citlivejšie, ako je to u normálneho človeka. Síce aj vytriezvenie je rýchlejšie, ale následky, ktoré taká hoci aj menšia „opička“ v organizme vytvorí môže zaťažiť metabolizmus až na 2-3 dni.

·         Snažiť sa udržiavať neustále v pohybe. Nehovorím, že sa musí realizovať klasická tréningová jednotka, ale denne treba rozprúdiť krv v tele a zvýšiť tep srdca aspoň na 25-30 minút. Je to nevyhnutné na to, aby sa urýchlil metabolizmus. A zároveň nedôjde k výraznému úpadku v rozvoji pohybových schopností. Určite niečo stratíme, ale ide o minimalizáciu strát.

·         V pohybovej aktivite sa snažiť hlavne o aeróbnu vytrvalosť. Proste ísť sa von prebehnúť, na dlhú prechádzku, alebo si ísť zaplávať. Až na druhom mieste je posilňovňa, ktorá býva ale najčastejším riešením. Je to preto, lebo je to najjednoduchší a nejmenej bolestný spôsob, ako sa hýbať. Lenže naše telo potrebuje po vianočných a novoročných šokoch čosi iné... A to veľký prísun kyslíka do organizmu.

·         Ak sa neabsolvuje klasická tréningová jednotka a pokiaľ je to možné, nezanedbávať prácu s loptou. Sú hráči, ktorí keď týždeň nemajú loptu v ruke, sú „nemožní“. Nemusí byť k tomu rovno veľké ihrisko, stačí kúsok vyššieho priestoru, aj v malej telocvični.

·         Nezanedbávať spánok. Spánok je základnou súčasťou regenrácie organizmu. Preto je potrebné spať dostatočne dlho a opäť v správnom čase! Teda časový biorytmus. Ale tento dodržiavať aj ráno. To znamená, že ráno by sa aj vstávanie malo aspoň čiastočne približovať bežnej norme. Spať do desiatej, čo sa hráčovi v tréningovom zaťažení takmer nemôže stať je tiež nevhodné.

Usmernení, ako postupovať počas vianočných sviatkov nie je veľa, ale ťažko sa dodržujú. Niekedy veľmi ťažko. Je na hráčovi samom, ako pristúpi k časti svojej športovej cesty. A kedže sa vianočné sviatky notoricky opakujú... postihne to každého hráča celú jeho športovú kariéru. A ako sa to naučí, tak to bude praktikovať aj ďalšie roky.
Z mojej športovej kariéry môžem povedať, že v atletike sa tieto zásady dosť striktne plnili. Ale k porovnaniu týchto športov pristúpime až nasledujúci týždeň. Tréneri vo volejbale sa snažia aj medzi sviatky dostať nejaké tréningové jednotky ak to je čo len trochu možné. Voľnosť hráčov cez sviatky výrazne narastá a je dosť dôležité, aby sa aj oni dostali do určitých hraníc. Ale ak je volejbal u nich na druhej, tretej, či ešte vzdialenejšej kolaji ich života, aj tak nič nezmôžeme. ALE SNAŽILI SME SA !

Bratislava – december 2007                    Miroslav VAVÁK