Problém, či má byť lopta zaraďovaná do tréningovej činnosti vždy a stále je problém, na ktorý sú iba dva názory. Ano, lopta má byť stále v rukách hráča pokiaľ to len je možné, alebo že lopta je v kondičnom tréningu nedôležitá. Tak jako takmer v celom živote, aj tu platí IN MEDIAS RES… Proste, nedá sa na túto otázku jednoznačne odpovedať. Platia určité zásady, ktoré zakazujú, iné obmedzujú a iné doporučujú loptu v kondičnom tréningu. Už v jednom predchádzajúcom článku som sa vyjadril, že lopta a sieť sú pre hráča posvätné pojmy a predmety a nemali by sa stať niečím stereotypne nezaujímavým...

Problém, či má byť lopta zaraďovaná do tréningovej činnosti vždy a stále je problém, na ktorý sú iba dva názory. Ano, lopta má byť stále v rukách hráča pokiaľ to len je možné, alebo že lopta je v kondičnom tréningu nedôležitá. Tak jako takmer v celom živote, aj tu platí IN MEDIAS RES… Proste, nedá sa na túto otázku jednoznačne odpovedať. Platia určité zásady, ktoré zakazujú, iné obmedzujú a iné doporučujú loptu v kondičnom tréningu. Už v jednom predchádzajúcom článku som sa vyjadril, že lopta a sieť sú pre hráča posvätné pojmy a predmety a nemali by sa stať niečím stereotypne nezaujímavým.Už len to, keď vidím, jako niektorí hráči narábajú v loptou mimo ihriska, či tréningu mi dáva za pravdu… Ale teraz späť k našemu problému. Z hľadiska fyziológie platí, že ak chcem budovať novú, kvalitatívne vyššiu pohybovú činnost, je potrebné, aby ostatné receptory boli zaťažované minimálne. Teda, aby pracovali tie receptory a tie mechanizmy, ktoré vytvárajú nové kvalitatívne vyššie spojenia – teda trénovanie by malo prebiehať pokiaľ možno IZOLOVANE. Všetky sprievodné javy, ktoré komplikujú a znáročňujú vykonanie daného pohybu sťažujú rozvoj elementárnej pohybovej činosti. TAKŽE – ak chcem budovať celkom novú elementárnu pohybovú činnosť všeobecného charakteru, je vhodné ju nacvičovať v zjednodušených podmienkach. To znamená, že cvičenie by malo byť vykonávané v čo najjednoduchšej forme. Každému trénerovi je jasné, že ak hráč buduje silové schopnosti a vykonáva konkrétne cvičenie s prídavnou záťažou, nie je možné tam mať súčasne aj loptu. Ale pri vykonávaní cvičenia na ihrisku, kde sa pracuje na niečom úplne novom – teda koordinačne náročnom, už nie je na prvý pohľad jasné, že lopta dané cvičenie výrazne sťaží, ba možno až znemožní jeho plnohodnotné predvedenie. Až keď hráč zvládne danú úlohu bez lopty – čiže v ZĽAHČENÝCH PODMIENKACH je vhodné pristúpiť k plnohodnotnému vykonaniu daného pohybu – teda aj s LOPTOU. A dokonca, keď už cvičenie perfektne ovláda a jeho pohyb je zautomatizovaný, je možné pristúpiť k plneniu úlohy aj v SŤAŽENÝCH PODMIENKACH. To by predstavovalo napríklad vloženie nejakej nízkej prekážky do smeru jeho pohybu, prídavnej záťaže na ruky, či nohy, alebo vložená špecifická úloha. Sťažením môže byť aj časovanie nahadzovania lopty, alebo zapojenie daného pohybového tvaru do väčšieho celku. LOPTU môžeme bez problémov zaraďovať do kondičného tréningu, pokiaľ prebieha ako súčasť herného tréningu a je možné v danom cvičení ju použiť. A nie len, či je to možné, ale aj či je to efektívne. Sú pohybové tvary, ktoré TVRDO vyžadujú prítomnosť lopty v tréningu a sú také, kde lopta je kontraproduktívna. Tých je výrazne menej, ale vyskytujú sa. Sú to napríklad rýchlostno koordinačné cvičenia na priestorové presuny v poli. Druhou časťou príspevku je prítomnosť SIETE na kondičnom tréningu. Z celkového hľadiska je vhodné, aby hráči mali neustále, aj keď iba sprostredkovane pocit smeru, kde sa nachádza sieť. Nie je priamo potrebné, aby to bola volejbalová sieť, ale je vhodné, aby ju niečo imitovalo. Môže to byť iba naznačenie svetovej strany. Proprioreceptory je vhodné dráždiť tak, aby v „kútiku duše“ teda cítenia bola strana, kde sa nachádza sieť stále prítomná a pripomínaná. Tak isto cvičenia, ktoré sa týkajú práci na sieti, alebo práci v poli je vhodné realizovať rovnakým smerom a s pocitom siete. Napríklad, ak blokár vyskakuje na ihrisku, je vhodné, aby bol neustále obrátený smerom k sieti. Ide o automatizáciu riešenia problémov pre hráča na danom poste. Ruky musia vždy vyletieť nahor tak, ako keby blokovali konkrétny útok. A ten sa v inom smere ako od siete nevyskytuje (teda ak neočakávame zradu, alebo neschopnosť… od vlastného hráča..:-))). Problém lopty a siete v kondičnom tréningu môže mať teda naozaj veľa riešení. Záleží hlavne na vyspelosti hráčov, stupňa ich zručností a aj návykov. Tréner má veľké množstvo možností, ako trénovať aj kondíciu tak, aby kde loptu treba, bola a kde nie je nevhodná, nebola. Sieť je niečo iné. Tu je vhodné registrovať smer, kde sa nachádza neutále.

V Bratislave  október 2007                            Miroslav Vavák