Tak ako pred tréningovou činnosťou, aj po ukončení fyzického zaťaženia je potrebné postupne ukľudniť telo a pripraviť ho na následnú tréningovú jednotku tak, aby bola realizovaná v optimálnych podmienkach. V praxi sa často stretávame s tým, že po ukončení tréningu tréner nariadi hráčom aby sa uvoľnili a viac sa o to nestará. Ale je tu jeden problém a môžeme povedať, že dosť významný. Po type určitého fyzického zaťaženia by malo nasledovať aj jemu prislúchajúce uvoľňovanie....
Foto:Archiv

Tak ako pred tréningovou činnosťou, aj po ukončení fyzického zaťaženia je potrebné postupne ukľudniť telo a pripraviť ho na následnú tréningovú jednotku tak, aby bola realizovaná v optimálnych podmienkach. V praxi sa často stretávame s tým, že po ukončení tréningu tréner nariadi hráčom aby sa uvoľnili a viac sa o to nestará. Ale je tu jeden problém a môžeme povedať, že dosť významný. Po type určitého fyzického zaťaženia by malo nasledovať aj jemu prislúchajúce uvoľňovanie...Ide o to, aby sa organizmus ďalej nezaťažoval, ale aby dochádzalo k vyplavovaniu splodín zo svalových vlákien a možnosti celkovej fyzickej relaxácie. Ako teda relaxovať po tréningu?

 HLAVNÚ ÚLOHU NEZOHRÁVA PROBLÉM ČO ROBIŤ, ALE ČO NEROBIŤ !

Najčastejšie sa v hernom tréningu stretávame s kombinovaným zaťažením, kde hlavnú úlohu zohráva fosfátový metabolický proces a čas od času sa dostávame do mierne laktátového stavu. Organizmus po takomto zaťažení je vyčerpaný s neustáleho nahrádzania energie anaeróbnym alaktátovým cyklom, resp. z resyntézy malého množstva laktátu v krvi. Tu sa skôr jedná o unaviteľnosť nervomuskulárnych spojení a postupného, ale neustáleho odčerpávania glykogénu zo svalov a pečene. Keďže takéto zaťaženie je často realizované nad úrovňou 95% intenzity, dochádza aj k neustálemu poškodzovaniu svalového tkaniva. Mikroruptúry svalových vlákien sú každodenným sprievodným javom takýchto tréningov. Pokiaľ tento proces nepresiahne hraničnú hodnotu, ktorú je organizmus schopný nahradiť, hráč nepociťuje žiadne konkrétne problémy. Po zaťažení takéhoto charakteru je preto nevhodné používať agresívne metódy relaxačných cvičení. Medzi takéto patria klasické strečingové cvičenia, kde dochádza k predpätiu svalového tkaniva a následného natiahnutia konkrétnej svalovej skupiny. Ďalej sem patria pasívne metódy naťahovacích cvičení, kde spolucvičenec silou pôsobí na hráča a snaží sa ho dostať do extrémnej, až limitnej polohy. V tomto type zaťaženia je vhodné používať aktívne metódy uvoľňovacích cvičením, kde hráč môže okamžite regulovať svoje pohyby. Dôležitým faktorom je totiž pocit hráča. Preto je vhodné používať také prostriedky, kde hráč pracuje s hmotnosťou vlastného tela. Fyzikálne metódy sú vhodné až po určitom čase (min. 30 min) po skončení tréningovej činnosti. Ak sa jedná o metódy, kde sa používa teplá voda tak treba počkať 45-60 minút.
Po zaťažení silového charakteru (kondičný tréning v posilňovni a pod.) je vhodné ako relaxačný prostriedok použiť aeróbne cvičenia. Napríklad výklus 15-20 min, plávanie 20-30 min, bicykel 40-50 min. Ak na to nie je čas, alebo možnosti je možné použiť cvičenia ktoré nenásilnou formou sa snažia o predĺženie svalových vlákien. Jedná sa napríklad o 8-12 (15) sek výdrže v jednotlivých polohách daného cvičenia. Dbáme aj na to, aby sa uvoľnili jak veľké, tak malé svalové skupiny. Je výhodné tak voliť komplexné cvičenia, kde počas uvoľňovania veľkej svalovej skupiny je zapojená aj nejaká malá (napríklad keď naťahujem prsné svalstvo, tak sa tak opriem o stenu, aby aj zápästie bolo bolo v optimálnej extenzii). Ak chcem použiť agresívnejšie metódy relaxácie opäť je vhodné počkať 15-20 min od skončenia tréningu...
Po zaťažení aeróbneho charakteru môžem voliť takmer všetky prostriedky relaxácie. Špecifikom je, aby nedochádzalo k ďalšiemu prehrievaniu organizmu, keďže pri dlhšie trvajúcej aeróbnej činnosti sa uvoľňuje veľké množstvo tepla. V samostatnej tréningovej jednotke (minimálne v trvaní 25 min) môžeme realizovať všetko, čo chceme.

V Bratislave 26.9.2007           Miro Vavák