Vo volejbale sa stretávame s rôznymi postavami na jednotlivých postoch. Tým, že sa dnes volejbal vo svete neustále zrýchľuje, čo umožnili už samotné nové pravidlá a silové komponenty nadobúdajú čoraz väčšiu významnosť, ukazuje sa potreba mať na ihrisku k tomu „vyvinutých“ jedincov. Hodnoty ako telesná výška, dĺžkové rozmery a pomery, zloženie tela a pod. sú relatívne stále a výrazne geneticky podmienené. Týkajú sa jak oporového, tak aj pohybového aparátu. Kostra, väzivá, šľachy, svaly, množstvo tuku sú faktory, ktoré už vizuálne ukazujú predpoklady hráčov pre volejbal. Dĺžky jednotlivých kostí určujú výškové postavenie hráča pri sieti, vytvárajú efektívnejšiu pákovú sústavu. Pevnosť väzív určuje kĺbový rozsah pohybov a zvyšuje možnosť využitia silových schopností... (Foto: www.pankiv.cz)

Vo volejbale sa stretávame s rôznymi postavami na jednotlivých postoch. Tým, že sa dnes volejbal vo svete neustále zrýchľuje, čo umožnili už samotné nové pravidlá a silové komponenty nadobúdajú čoraz väčšiu významnosť, ukazuje sa potreba mať na ihrisku k tomu „vyvinutých“ jedincov. Hodnoty ako telesná výška, dĺžkové rozmery a pomery, zloženie tela a pod. sú relatívne stále a výrazne geneticky podmienené. Týkajú sa jak oporového, tak aj pohybového aparátu. Kostra, väzivá, šľachy, svaly, množstvo tuku sú faktory, ktoré už vizuálne ukazujú predpoklady hráčov pre volejbal. Dĺžky jednotlivých kostí určujú výškové postavenie hráča pri sieti, vytvárajú efektívnejšiu pákovú sústavu. Pevnosť väzív určuje kĺbový rozsah pohybov a zvyšuje možnosť využitia silových schopností. Podiel aktívnej a pasívnej hmoty diferencuje predpoklady pre aktívne pohybové prvky.

Ale akých jedincov vlastne potrebujeme?
To, že vysokých, to je dané výškou siete. A čím vyšší je jedinec, tým lepšie. Ale vysoký jedinci majú často zhoršenú koordináciu pohybov, sú pomalší a celkovo „nemotorní“. Hlavne, ak sú aj mohutnejšej konštrukcie opornej sústavy. Vtedy sa predpokladajú aj širšie svalové úpony a tým mohutnejšie kostrové svalstvo. A v rade postupnosti, takýto jedinci majú aj väčší sklon k naberaniu neželaných kilogramov - depotných tukov. Ďalej sa na ihrisku nachádza libero, hráč, ktorý by mal byť maximálne mrštný, obratný a veľmi rýchly. A to môžeme ťažko očakávať od 210 cm vysokého hráča. Lebo z hľadiska pokrytia ihriska (aj keď neútočí) by bolo dobré, aby aj malo libero 210 cm, ale... Takže?

VÝŠKA HRÁČOV A HRÁČOK
V praxi sa somatické charakteristiky vyjadrujú pomocou telesnej výšky a telesnej hmotnosti. Telesná výška sa za posledných 20 rokov mierne zvýšila. Požiadavka modernej hry je aby hráči mali telesnú výšku v rozmedzí 185-210 cm u mužov a 175-195 cm u žien. Najlepšie by bolo, keby všetci hráči mali 210 cm a hráčky 185 cm. Ale to nie je možné, preto aspoň brániaci hráči by sa mali pohybovať v hodnotách 200-210 cm a hráčky 180-195 cm. U útočiacich hráčov by to malo byť v hodnotách 195-205 cm a hráčok 178-188 cm. Nahrávači a libero môžu mať okolo 180-185 cm. Bežne sa stretneme aj s nižšími nahrávačmi, ale je potrebná taká telesná výška, aby nahrávač stále videl ponad plecia spoluhráčov. Ak nahrávač nevidí ponad plecia blokárov, stráca prehľad o dianí v jeho blízkosti, hlavne vedľa blokárov.
Čiastkovými somatickými faktormi sú dĺžky telesných segmentov, dĺžka paží, nôh,... a ich vzájomné proporcie. Je výhodné, keď majú hráči hlavne dlhšie paže (a aj nohy) ako je populačný priemer. A to nie iba paže a nohy ako celok. Ešte je výhodné aby sa jednotlivé kosti od populácie rozlišovali svojou dĺžkou v prospech predĺženia smerom od stredu tela von. Teda aby boli dlhšie hlavne kosti predlaktia a predkolenia. Tým sa vytvára predpoklad aktívneho ataku na loptu, alebo odrazu od podložky. A hráči, ktorí majú dlhé predlaktia a predkolenia mávajú aj väčšie chodidlá a ruky. A to je opäť výhoda pre biomechanické využitie. (Aj keď nadmerne vysoký hráči už nie sú z hľadiska klasickej medicíny „v poriadku“. Sú to rôzne poruchy rastu, alebo hormonálnej sústavy, ktoré sa vymikajú bežnej populácii). V starom systéme volejbalu sa uplatňovali hlavne vysokí štíhli hráči. Dnes na základe zvýšenia silových komponentov v hre sa to trochu presúva smerom v basletbalu – teda vysoký ale trochu pevnejší. Tenký hráči mávajú aj slabšiu odolnosť voči vzniku zranení. A silový volejbal ich prináša dosť a dosť.
Ak sa na rôznych postoch vyskytnú hráči, ktorí nespĺňajú optimálne miery, majú jedinú šancu, nahradiť tento „nedostatok“ inými a to hlavne pohybovými schopnosťami. Sami neurobia so svojou výškou takmer nič. Je daná geneticky a teda je priamo neovplyvniteľná.

HMOTNOSŤ HRÁČOV A HRÁČOK
Výška tela do značnej miery súvisí s telesnou hmotnosťou a % tuku u športovcov. U volejbalistov je priemerné množtvo telesného tuku 10% u mužov a 16% u žien. PRIEMERNE... Hmotnosť tela sa vzťahuje nielen k muskulatúre tela, ale aj k jej rozloženiu podľa segmentov a môže hrať dôležitú úlohu v použiteľnosti hráčov. Telesná hmotnosť sa u volejbalistov pohybuje v hodnotách 76-80 kg u nižších hráčov a 95-105 (110) kg u vyšších hráčov. U žien sa priemerná telesná hmotnosť pohybuje v hodnotách 62-80 kg. Rozdelenie hmotností sa opäť odvíja od použiteľnosti jednotlivých hráčov. Nahrávač ak chce ostať ohybný a mrštný si musí udržiavať určité optimum telesnej hmostnosti. Nemusí sa jednať rovno o astenické typy, ale nadmerne depotnými tukmi zásobený hráč nemá moc šancí. Pomer výšky a hmotnosti určuje BMI index. Nebudeme sa zaťažovať číslami a hodnmotami, ktoré sa dajú nájsť v každých tabuľkách. Nám postačí vizuálny kontakt a obyčajná osobná váha. Je dôležité, aby sa telesná hmotnosť hráčov a hráčok počas roku príliš nepohybovala vo vysokom rozmedzí (variačnom rozpätí). Ak telesná hmotnosť lieta hore dolu, svedčí to o probléme s metabolizmom.
U útočiacich hráčov si musíme uvedomiť, že koľko kíl útočiaci hráč má, toľko ich musí vyniesť pri každom výskoku nad sieť... Takže u týchto hráčov platí najviac, že treba nájsť „ideálnu“ telesnú hmotnosť pre každého jednotlivca individuálne. To, čo je potrebné sledovať, je pomer aktívnej a pasívnej hmoty. To sme schopný hodnotiť iba odhadom, ale skúsený tréner, ktorý pozná dlhšie svojich hráčov, vidí každé kilo (tuku) navyše aj voľným okom. Dres nezakryje dlhodobo výraznejší nárast telesnej hmotnosti.
U brániacich hráčov je možnosť varírovať s telesnou hmotnosťou najvyššia. A je to vidieť aj na volejbalových ihriskách. Tu vidíme aj hráčov, ktorí majú nejaké to zbytočné kilo navyše a sú vynikajúcimi a plne platnými hráčmi vo svojom družstve. Akle POZOR, aj tu platí zásadná a základná otázka. Aký by bol ich športový výkon, keby aj oni sa dostali do aspon OPTIMA, keď už nie ideálu. Týto hráči majú aj vyšší predpoklad vekom automaticky trochu priberať kilá už pri malom znížení telesnej aktivity.
Na rozdiel od výšky, s hmotnosťou sa dá robiť pomerne veľa. Aj keď sú rôzne typy ľudú, čo sa týka ich telesnej stavby, predsa len svoju telesnú hmotnosť si je každý schopný „ustrážiť“.
Odborne sa dá pozrieť na tento problém v celkovej spojitosti, ktorý vychádza z vývoja človeka v prvých hodinách svojho zrodu. Už tu sa zadajú základné informácie, ako sa človek bude vyvíjať, do akej výšky má šancu narásť a akej telesnej stavy bude.
Športová antropológia umožnila vyjadriť telesný typ každého človeka so špeciálnym zameraním na potreby jednotlivých športov. Tzv. somatotyp vyjadruje komplexným spôsobom telesné danosti jednotlivca. Endomorfný, mezomorfný a ektomorfný komponent zaradí každého volejbalistu niekam do priestoru trojrozmerného grafu a skúenosťami už bolo určené, kde sa v tomto priestore pohybujú najlepší nahrávači, smečiari, blokári a pod. Optimálny stred populácie sú hodnoty 4; 4; 4. Číslo 1 a 7 vyjadrujú extrémy na jednotlivých koncoch grafu. Všetci ľudia na planéte sa dajú zapísať číslami, ktoré vyjadruhú ich komponenty medzi týmito hodnotami 1 až 7. Volejbalisti - muži sa pohybujú priemerne v týchto hodnotách: endomorf - 1,8 ; mezomorf - 5,5 ; ektomorf - 3,0 . Všeobecne platí, že k motorickým výkonom majú dobrý predpoklad somatotypy ektomorfno mezomorfné s prevládajúcou mezomorfnou zložkou a minimálnou endomorfnou zložkou. U volejbalistov ale určitý stupeň endomorfie súvisí so silovou zložkou ich športového výkonu.

Bratislava – maj 2008         Miroslav VAVÁK