Obdobie novembra a začiatku decembra je charakterizované nárastom prídavných hmotností v posilňovni – teda kilogramov na činke. Ide teda, ako bolo už písané v jednom predchádzajúcom príspevku o obdobie maximálnych záťaží. Postupne sa dostávame v počte opakovaní v jednom cvičení až na 2-3 opakovania a 95% maximálnej prídavnej záťaže. Maximum – teda 100 % prídavnej záťaže je výhradou testových ukazovateľov... (Foto: Miro Vavák)

 

Obdobie novembra a začiatku decembra je charakterizované nárastom prídavných hmotností v posilňovni – teda kilogramov na činke. Ide teda, ako bolo už písané v jednom predchádzajúcom príspevku o obdobie maximálnych záťaží. Postupne sa dostávame v počte opakovaní v jednom cvič ení až na 2-3 opakovania a 95% maximálnej prídavnej záťaže. Maximum – teda 100 % prídavnej záťaže je výhradou testových ukazovateľov. Ak hráč zvládne pri svojich 100% maximálnej záťaže viac ako 1 opakovanie, tak už táto hodnota nie je jeho maximom! Preto v tomto období je vhodné častejšie kontrolovať osobné maximá hráčov. Aby sa to časovo zvládlo bez problémov, je vhodné po dokonalom rozcvičení, aj silového charakteru zaradiť raz do týždňa na úvod hlavnej časti tréningu silových schopností jeden testový ukazovateľ. Dá sa to zvládnuť za 10-12 minút. Aby to netrvalo viac, a nebola ovplyvnená celá tréningová jednotka platí zásada, že každý má iba 3 pokusy. Hráč teda musí kombinovať a voliť tak prvý pokus, aby bol blízko jeho schopností. Väčšinou je to 90-92,5% jeho predchádzajúceho maximálneho výkonu. Je rozdiel, či sa pohybujeme rádovo v hodnotách 40-60 kg, alebo 180-200 kg. Pri cvičeniach takého typu, kde sa dajú použiť iba malé prídavné záťaže (napr. jednoručky pri rotačných cvičeniach,...), postupujeme s malým nárastom hmotností. Je to spôsobené tým, že v takýchto prípadoch sú často namáhané kĺby vo fyziologicky neprirodzených polohách.

Tam, kde je možné použiť veľké prídavné záťaže (napr. polodrep,...), kde dobre pripravení hráči zvládajú aj hodnoty okolo 200 kg, je predpoklad, že kĺby sú zaťažované vo fyziologickom smere ich pohyblivosti. V tomto prípade je možné postupovať v teste rýchlejšie a s väčšími "skokmi" v pridávaní doplnkovej záťaže. V každom prípade je nevyhnutná dobrá organizácia testovania. A samozrejme adekvátna dopomoc a záchrana pri nevydarenom pokuse. Ale ak tréner vidí, že hráč sa precenil, musí zasiahnuť a stopnúť snahu hráča o prekonanie možno v tomto momente nemožného. Takto môže totiž dôjsť ľahko ku zraneniu. Za najpoužívanejšie testy maximálnej sily sa používajú hlavne - HLBOKÝ DREP a TLAK NA LAVIČKE. Hlboký drep dosadnutý tak, že v kolennom kĺbe sa hráč dostane pod 90° a tlak na lavičke s dotykom na hrudnú kosť. Tieto testové ukazovatele (pre maximálnu silu) sú vhodné hlavne pre výkonnostný a vrcholový volejbal. U mládežníckeho volejbalu je vhodnejšie voliť také testové ukazovatele, ktoré nadmerne nezaťažujú organizmus. To znamená ÚPLNÉ VYNECHANIE TESTOV MAXIMÁLNEJ SILY až do veku 18-19 rokov. Do tohto veku oporný a pohybový aparát nie je pripravený na silové zaťaženie takéhoto charakteru. Preto je dobré voliť test, s akou prídavnou záťažou zvládnu mladí hráči 5-3 opakovania. V takomto poradí. Čím mladší, tým viac pokusov. A vôbec, pre mládež by bolo vhodnejšie skôr používať testy silových schopností dynamického charakteru s vlastnou telesnou hmotnosťou.

Okrem testových ukazovateľov maximálnej sily (a špeciálne u mladých hráčov) je vhodné v pravidelných intervaloch testovať silové schopnosti dynamického charakteru. Získať exaktné údaje sa dá hlavne za pomoci rôznych meracích zariadení. Ale najpoužívanejšími sú klasické skokanské testy, ktoré ľahko a s pomerne veľkou presnosťou určia práve stupeň silových schopností dynamického charakteru. Poznáme testové batérie na zisťovanie úrovne výkonnosti v horizontálnej aj vertikálnej skočnosti. Pre zisťovanie úrovne horizontálnej skočnosti je vhodný test – Diaľka z miesta znožmo a neprerušovaný Trojskok. Snažiť sa o viacskoky (šesť-desať), ako testový ukazovateľ nemá až takú výraznú výpovednú hodnotu vo volejbale. Špičkový hráči (muži) sa v základných testoch horizontálnej skočnosti pohybujú v úrovni nad 3m v diaľke z miesta a cez 9 m v trojskoku. V trojskoku je súčet cez 9 m daný tým, že druhý a tretí pokus sa odskakuje ako keby z rozbehu. 

Zaujímavejšie pre volejbalistov je to vo vertikálnej skočnosti. A to v dvoch základných testoch. Blokársky výskok z miesta a Smečiarsky výskok z rozbehu. Tu v hre rozhoduje absolútna hodnota tohto ukazovateľa. Teda nižší hráč musí vyskočiť vyššie. Hráči špičkovej skokanskej úrovne (muži) sa v blokárskom výskoku z miesta pohybujú na úrovni nad 330 cm a v smečiarskom výskoku z rozbehu na úrovni nad 360 cm. Ale v našich podmienkach hodnoty týchto dvoch parametrov v úrovni 320 cm v bloku a 350 cm v smeči môžeme považovať za nadpriemerné. Tu je dobré si uvedomiť, že hodnoty týchto testových ukazovateľov neznamenajú automaticky výšku aktívneho zásahu hráča v hre. Tieto hodnoty sa znižujú z viacerých príčin. Ale cez to všetko, ako testové ukazovatele sú nenahraditeľné, lebo ak ovplyvníme výskok hráča súčinnosťou s nahrávačom, už nie sme schopný dosiahnuť maximálnych hodnôt. 

Absolvovanie testov úrovne silových schopností je vhodné vykonávať každé dva mesiace. Tým dosiahneme na základe adaptácie organizmu údaje, ktoré zodpovedajú tréningovej práci a nie iba náhodnému okamžitému stavu hráčov. Občasné zníženie hlavne silových schopností dynamického charakteru môže byť ovplyvnené vedomím zaraďovaním práce na rozvoji takých silových schopností, ktoré prechodne znižujú dynamiku hráčov (napr. práca so submaximálnymi prídavnými záťažami vo vyššom objeme). 
Ak k testom silových schopností pripočítame aj potrebu absolvovania testov v rýchlostných a vytrvalostných schopnostiach je jasné, že by sme stále mali testovať... Ale nie je to až taká potreba. Vytrvalostné schopnosti (hlavne aeróbneho charakteru) sa testujú na konci prípravného obdobia. Potom je už vhodnejšie absolvovať špeciálne volejbalové vytrvalostné cvičenia – tzv drilové. To znamená opakovanie nejakého konkrétneho pohybového tvaru, ktorý je prebratý z volejbalu. Aj charakter zaťaženia je vhodné voliť tak, aby zodpovedal časovej krivke priebehu časti hry. Voliť testy v trvaní viac ako 1 minúta je pravdepodobne neefektívne. Rýchlostné schopnosti sú v určitej miere zabudované už v silových schopnostiach dynamického charakteru. A kedže sa vo volejbale používa najviac fáza akcelerácie - uplatnenie akceleračnej rýchlosti, je vhodné aj absolvovať testy na určenie úrovne rozvoja týchto schopností.

Či si tréner preberie testovú batériu, ktorú nájde v literatúre, alebo si zvolí vlastnú cestu je potrebné vždy testovať v rovnako a v rovnakých podmienkach. Ale ak si zvolí vlastnú cestu vystavuje sa nebezpečenstvu, že svoje výsledky si neporovná s nikým iným a teda bude vedieť iba stav a úroveň vnútri svojej skupiny. Preto odporúčam nájsť si testové batérie pre svoju vekovú a výkonnostnú kategóriu, ktoré boli už štandardizované a teda je overená ich platnosť. Tréneri sa tak občas vyhnú možným mylným predstavám že akú fantastickú skupinu trénujú, alebo práve naopak, objavia mimoriadne nadaných jedincov, s ktorými sa oplatí pracovať.

Nymburk 20.11.2007         Miro Vavák