V prvej časti boli popísané základy práce v členkovom kĺbe při odraze smečiara. Boli zvýraznené kinematické zákonitosti v priamej súčinosti s fyziológiou a anatomickou stavbou v členkovom kĺbe. V tejto časti sa budeme podrobnejšie zaoberať tréningovými prostriedkami, ktoré zabezpečujú zvýšenie pevnosti v členkovom kĺbe. Cvičenia takéhoto charakteru by mali byť zaraďované do každodenného tréningu. Majú tú výhodu, že lokálne zaťažujú iba niektoré svalové skupiny, a preto ich môžeme do tréningovej činnosti zaraďovať takmer ľubovoľne. A to jak v množstve, tak v časovom priestore... (Foto: Miro Vavák)

 

V prvej časti boli popísané základy práce v členkovom kĺbe při odraze smečiara. Boli zvýraznené kinematické zákonitosti v priamej súčinosti s fyziológiou a anatomickou stavbou v členkovom kĺbe. V tejto časti sa budeme podrobnejšie zaoberať tréningovými prostriedkami, ktoré zabezpečujú zvýšenie pevnosti v členkovom kĺbe. Cvičenia takéhoto charakteru by mali byť zaraďované do každodenného tréningu. Majú tú výhodu, že lokálne zaťažujú iba niektoré svalové skupiny, a preto ich môžeme do tréningovej činnosti zaraďovať takmer ľubovoľne. A to jak v množstve, tak v časovom priestore. Pri práci v členkovom kĺbe sa okrem jednej veľkej svalovej skupiny lýtkového svalstva  zapája väčšie množstvo flexorov a extenzorov tohoto kĺbu. Okrem toho v súčinnosti pracujú svaly, ktoré zabezpečujú prácu v chodidle. A tých tiež nie je málo. Práve na tieto sa často zabúda, čo následne vedie k častým výronom krvi po zranení do oblasti tarzálnych a metatarzálnych kostí.

Sú to tie známe bolesti v strede chodidla, v priehlavku (nártu), alebo v odstupe prstov. Základom práce v členkoch je správne postavenie tohoto kĺbu počas cvičenia. Automaticky, bez kontroly hráčom (trénerom) dochádza k najväčšiemu problému a tým je vytáčanie chodidla na malíčkovú stranu. Tým dochádza ku vzniku tupého uhla (niekedy až 145°) medzi predkolením a chodidlomn (foto 1). Zaťaženie na chrupabky, ak má hráč na ramenách napr. 150 kg je v tom prípade extrémne a je možné, že záporné dlhodobé reakcie organizmu na takéto preťaženie povedie práve k zhoršeniu pevnosti v kĺbe. Takto sa vytvára priama cesta ku zraneniam, ktoré sú pre volejbalistov v členkovom kĺbe tak časté.

PRETO:

Ak používame cvičenie, kde dochádza k práci v členkovom kĺbe (všetky cvičenia dvihané do špičiek), je nevyhnutné dávať pozor, aby nedochádzalo k tomuto javu (foto 2). HRÁČI SA MUSIA NAUČIŤ KONTROLOVAŤ VLASTNÝ POHYB! Snaha o prenášanie hmotnosti na palcovú stranu chodidla má svoje jasné opodstatnenie už aj v tom, že s palca dochádza v poslednom momente k odrazu. Z malíčka by to asi nešlo… Palec je najsilnejší a aj kinematicky je najvýhodnejšie pracovať cez najväčšie kosti v chodidle a nie najmenšie.  Na fotu 3 je správne postaveni členkového kĺbu při cvičenkách, kde dochádza ku zdvihu cez chodilá až na prsty cvičiacej nohy, nôh. Na fotu 4 je nesprávna technika zdvihu cez chodilá do výponu. Kdeže doporučujeme neustále všetky cvičenia, ktoré sú vykonávané nohami a je to možné končiť na špičkách dotláčať až na špičky, v sume sa cvičenia takéhoto charakteru dostávajú na popredné siesto z hradisky početnosti. Aby bolo možné takéto cvičenia vykonávať tak, aby hráči, hlavne mladí, pochopili, čo sa od nich žida, je vhodné doporučovať im mierne tlačiť kolená dovnútra. Tým sa dosiahnu dve veci naraz.

Za prvé: dosiahneme, aby postavenie v členkovom kĺbe bolo také, aké požadujeme, teda v osi. Za druhé: učíme hráčov používať pri výskoku najsilnejšiu svalovú skupinu a to extenzory stehna hlavne kvadriceps femoris. Pri nácviku sa to dá zvýrazniť tak, jako je to na fotu 5. Pre nácvik odrazu a špeciálne prácu v členkovom kĺbe pri blokárskom výskoku je rozdiel či hráč skáče z miesta, alebo z rozbehu popri sieti. Z miesta je to jasné a málokedy problematické, čo sa týka členkov. Problém sa tu skôr vyskytuje v časopriestorovej náväznosti celého odrazu. Väčší problém je pri odraze po rozbehu popri sieti. Tu totiž dochádza k momentu rotácie v poslednom kroku. V tomto momente môže totiž dôjsť k opačnému problému – nie laterálnemu vybočeniu v členku (teda smerom von), ale k mediálnemu (smerom dovnútra). To by nebol, taký veľký problém, keby nedochádzalo práve k už spomínanej rotácii v tomto kĺbe.

Cvičenia, ktoré slúžia k spevneniu členkov v pohybe a teda elemináciu podvrtnutí a krvných výronov je preto vhodné vykonávať v KONTROLOVANOM pohybe. Napríklad výstupy na mierne vyvýšenú podložku 15-25 cm, kde po dokročení a prenesení hmotnosti tela na prednú časť chodidla dochádza k rotácii do 45° doprava, alebo doľava. Tiež sú vhodné cvičenia, kde dochádza k vystupovaniu aj smerom DOZADU, ale na zníženú podložku, vysokú maximálne 20 cm. Konkretizácia cvičení bude v tretej časti, spolu s nešpecifickými formami práce v členkovom kĺbe počas herných situácií.

 

V Bratislave, 4.10 2007                                Miroslav Vavák