PLYOMETRIA – jedna z dôležitých metód rozvoja odrazovej výbušnost. V tréningovej činnosti zlepšujeme mechanizmy rozvoja dynamickej sily výbušného charakteru plyometrickým tréningom. Výsledkom by malo byť rýchle a pružné riešenie pohybovej úlohy napr. odrazu, zmeny smeru a podobne. Zároveň je potrebné upozorniť, že tieto mechanizmy ovplyvňuje telesná hmotnosť (aktívna aj pasívna) a vekom sa táto pružnosť stráca.

 

 

 

 

Princípom plyometrických cvičení je prekonávanie koncentrických síl v prvej časti cvičenia (amortizácia po zoskoku) a následne vyvolávanie čo najvyšších excentrických síl v odraze. Problematikou plyometrie a plyometrických cvičení sa zaoberali mnohí autori v rôznych druhoch športov. A pomerne často aj v oblasti tréningového zaťaženia vo volejbale. Či už samostatne v kondičnej príprave alebo v samotnej hre. Autori rozoberali otázky plyometrie z pohľadu zoskokov a výskokov z hľadiska pohlavia, veku či trénovanosti.

V začiatkoch sa výška zoskoku určovala podľa výšky následného výskoku. Používali sa aj zoskoky z viac ako 150 cm. Z neskorších poznatkov vyplýva, že optimálna výška zoskoku pri tejto metóde zodpovedá približne výške výskoku s protipohybom. Boli identifikované parametre akumulačno-rekuperačného cyklu, pri ktorých je aktivovaný ochranný mechanizmus pohybového aparátu. Keď trvá akumulačná fáza viac ako 15 ms, prestáva byť akumulačno-rekuperačný cyklus efektívny. To znamená, že ak hráč skáče z príliš vysokej polohy, doba odrazu je výrazne dlhšia a efektivita plyometrie zaniká.

         Pre tréningovú činnosť to znamená jednoduchú vec. Nie je dôležité skákať príliš zvysoka. Efektívne je skákať iba z takej predchádzajúcej výšky, ktorú je hráč schopný aktívne prekonať a zvládnuť. Vo všeobecnosti platí, že hráč by nemal zoskakovať z vyššej podložky, ako je následná výška výskoku – pri zachovaní krátkej doby opory na podložke.

Obr. 1 Výška výskoku ako funkcia zoskoku pri cvičení zoskok výskok  (Bosco a kol., 1982) 

Pre trénerov je dôležité, aby vedeli posúdiť vhodnosť cvičení pre svojich zverencov, na základe ich vekových a výkonnostných parametrov. Preto si ukážeme pár základných bodov, ktoré je vhodné v tréningu dodržiavať.

-      Ak budeme dodržiavať zásadu, že výška zoskoku bude menšia ako následná výšky výskoku je to jeden z podstatných parametrov pre efektívnu plyometriu

-      Pri kladení dôrazu na krátku dobu opory na podložke (efektivizácia koncentrických síl) budeme zlepšovať aj koordinačnú stránku odrazu – čo je vo volejbale veľmi dôležité (časovanie odrazu)

-      Výška výskoku by mala byť taká, aby hráči boli schopní plnými chodidlami dokročiť na vyvýšené miesto. Príliš vysoké miesto výskoku môže zvyšovať možnosť zranenia. Tiež sa narúša koordinácia pohybov.

-      Opakovanie odrazov v jednej sérii by malo kopírovať stupeň "preťaženia" dolných končatín. Metabolicky sa jedná o klasický prípad fosfátovej práce a preto skôr sa unaví nervo- muskulárne spojenie, ako vznikli problémy metabolického charakteru.

-      Vyšší počet cvičení plyometrického charakteru zaraďujeme u mladých hráčov zásadne v oddýchnutom stave. Až u dospelých takéto cvičenia môžeme zaraďovať aj na konci tréningovej jednotky drilovým spôsobom. Ale aj to dva, mimoriadne tri krát týždenne.
 

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje výšku vertikálneho výskoku, je vzájomný vzťah medzi maximálnou rýchlosťou pohybu, maximálnou silou a maximálnym výkonom.

Kľúčový rozdiel medzi silou a výkonom sa ukázal v rýchlosti vykonávania pohybov. Najväčšiu silu môže sval vyprodukovať v pomalej činnosti. Čím je vyššia rýchlosť pohybu, tým je sval schopný vyprodukovať menšiu silu. Vo volejbale je výhoda, že nedochádza k extrémnemu preťaženiu, keďže vertikálny výkyv ťažiska pri výskokoch nedosahuje ani 1 m. Tréningová činnosť by sa mala najviac pohybovať v preťažení svalov pri koncentrickej fáze približne na úrovni 30 % zo svojho maxima. Takéto zaťaženie vytvára dobré predpoklady na rast výkonu P (vo Watoch).  

    Tento fakt potvrdzujú mnohí autori. Preukázalo sa, že pri meraní maximálneho výkonu pri vertikálnom výskoku s prídavnou hmotnosťou od 60 do 180 kg bol najväčší výkon dosiahnutý s najmenšou prídavnou záťažou a s poukázaním, že výskum sa mal zamerať aj na nižšie prídavné záťaže ako 60 kg. Z hľadiska tréningovej činnosti by v takom prípade, kde hráči môžu realizovať iba obmedzené zaťaženie, bol lokalizovaný tréning jednotlivých svalových skupín neefektívny. Preto je vhodné používať komplexné cvičenia, ktoré efektívnejšie zapoja viac svalových partií do pohybu v rovnakom čase.

Z predchádzajúceho vyplýva že používanie vyšších prídavných záťaží je KONTRAPRODUKTÍVNE.

         Dnes sme si poukázali na možnosti plyometrie a vysvetlili sme si základné charakteristiky používania tejto metódy rozvoja silových schopností. Plyometriu používajú či chcú, alebo nechcú všetci hráči a hráčky vo volejbale. Ide iba o to, aby táto metóda bola využívaná efektívne a pomáhala k športovej výkonnosti pričom by neohrozovala pohybový a oporný aparát športovcov.

Kanárske ostrovy – apríl 2012                                             Miroslav VAVÁK