Pomerne často sa stretávame s pojmom maximálnej rýchlosti vo volejbale. Pod týmto pojmom chápeme rýchlosť pohybu po ihrisku či rýchlosť vykonania hernej činnosti. Aj keď je to v podstate stále akceleračná a nie maximálna rýchlosť, je to potrebné chápať ako maximálne NASADENIE na dané cvičenie. Je vhodné takého cvičenia vykonávať počas celoročnej prípravy?

 

JEDNOZNAČNE  ANO . 

Rýchlosť je práve tá pohybová schopnosť, ktorá prvá prejavuje svoj „úbytok“. Všeobecne vládne názor, že rýchlosť môžeme trénovať iba po náležitej predpríprave, hlavne silového charakteru. Potom by ale malé deti nesmeli vôbec rýchle behať, a oni to robia stále. U volejbalistu, ktorý sa dlhodobo pripravuje počas celej sezóny to chápeme ako samozrejmosť. Ale čo v prechodnom období. Čo na začiatku prípravy do novej sezóny. Môže hráč fyzicky zvládnuť cvičenia s maximálnym nasadením? Práve preto, že sa jedná o akceleračnú rýchlosť, z časového hľadiska veľmi krátkeho trvania organizmus sa s takýmto zaťažením dobre vyrovnáva.

• Ak trénujeme celoročne nedochádza k viac ako 6 – 8 týždňovému výpadku z tréningovej činnosti.
• Organizmus má svoju vnútornú pamäť, a pomerne rýchlo sa vracia na tú úroveň rozvoja pohybových schopností, na ktorej už raz bol.
• Krátkodobá akceleračná práca zaťažuje hlavne fosfátový metabolizmus, ktorý má rýchlu návratnosť – resyntézu živín.

 

POUŽÍVAJME –

• Zo začiatku a po dlhšej pauze nepoužívame cvičenia, ktoré výrazne zaťažujú viac svalových skupín naraz (...šprint).
• Celoročne zaraďujeme cvičenia na rýchlosť reakcie a následného rýchleho krátkeho pohybu.
• Rýchlostné cvičenia zaraďujeme zásadne na začiatok tréningovej jednotky.
• Až po 6 – 8 týždňoch rýchlostných cvičení zaradíme cvičenia náročnejšie na koordináciu v rýchlosti.
• Nepresiahneme dávku adekvátnu vekovej či výkonnostnej úrovni hráčov. „Radšej menej, ako viac - ale stále.“

 

V Bratislave, 6.6. 2007                                       Miro Vavák