Z letnej „dovolenky“ sa hráči vracajú v rôznom stupni fyzickej prípravy. Volejbalovo málokedy niečo výrazne zabudnú a veľmi rýchlo sa v technike dostanú na predchádzajúcu úroveň. Inak je to ale vo fyzickej pripravenosti. Návrat na predchádzajúce hodnoty úrovne pohybových schopností môžu trvať v tom dobrom 6 – 8 týždňov, ak sa hráči aspoň trochu o seba starali, ale aj 10 – 12 týždňov, ak hráči iba „leňošili“ a nebodaj ešte pribrali (dospelí) o viac ako 5% svojej telesnej hmotnosti. V menšom klube nemôžeme výrazne oddeliť jednotlivých hráčov a venovať sa osobitne každému z nich. Preto je vhodné pripraviť 2-3 varianty „rýchlokurzu geniality“ a snažiť sa v skupinkách podľa toho, čo komu najviac chýba zadeľovať osobitné, individuálne úlohy.

A preto:

• Je vhodné začínať sezónu testami všeobecnej telesnej výkonnosti
• Zistiť zmeny somatických parametrov – telesná hmotnosť, ale aj výška u mládežníckych kategórií. Určiť ich pomer (BMI – index).
• Rozdeliť hráčov na skupiny, či stratili najviac z rýchlosti, sily alebo vytrvalosti.
• Popri klasických tréningových jednotkách zvoliť nenásilnou formou individuálne tréningové podnety tak, aby rešpektovali stav a úroveň každého jedinca.
• Ak je to možné a vhodné zaraďovať takéto „vsuvky“ aj do klasických tréningových jednotiek.

Po 4 týždňoch by sa mal dosiahnuť stav, že všetci môžu nabehnúť na jednotný, plnohodnotný tréningový režim. Po ďalších 2 týždňoch sa už nemali robiť rozdiely ani v tých najkrikľavejších prípadoch. Takýchto jedincov ale naďalej sledujeme až do 10-12 týždňov. Ak by sa objavili zdravotné problémy motorického, či fyziologického charakteru, niekde sa stala chyba a niečo sa v príprave nadmieru urýchlilo. Tam platí základná zásada – MENEJ JE NIEKEDY VIAC. A doliečiť sa.

V Bratislave, 10.8. 2007