Efektivitu vykonávania jednoduchých, ale hlavne zložitých pohybových prvkov si nemôžeme predstaviť bez koordinačných schopností, ktoré priamo podmieňujú dosahovanie vysokých športových výkonov. Celá motorická schopnosť každého jedinca je závislá od stupňa rozvoja koordinácie pohybov. Tieto schopnosti sú dosť výrazne geneticky podmienené, ale cieľavedomým a systematickým rozvíjaním ich môžeme podstatne zlepšiť.

Efektivitu vykonávania jednoduchých, ale hlavne zložitých pohybových prvkov si nemôžeme predstaviť bez koordinačných schopností, ktoré priamo podmieňujú dosahovanie vysokých športových výkonov. Celá motorická schopnosť každého jedinca je závislá od stupňa rozvoja koordinácie pohybov. Tieto schopnosti sú dosť výrazne geneticky podmienené, ale cieľavedomým a systematickým rozvíjaním ich môžeme podstatne zlepšiť.
Práve konfrontácia našich družstiev so svetovou špičkou ukazuje, že zaostávanie hráčov v mnohých činnostiach pramení práve v nedostatočnom rozvoji koordinačných schopností. Výrazne sa to prejavuje hlavne  v ľahkosti riešenia situácií, v rýchlosti, priestorovej orientácii a v anticipácii ďalšieho vývoja.
Koordinačné schopnosti sa prejavujú v rozdielnom ovládaní pohybových činností, v tempe, v presnosti a v spôsobe osvojovania si nových činností a v aktualizácii pohybových programov. Tiež sa prejavujú vo využívaní získaných návykov, v stupni využitia a hospodárenia s energetickými a funkčnými možnosťami, v účelných a v neposlednej rade aj estetických pohyboch.
Z toho usudzujeme, že rozvoju týchto schopností sa venuje buď nedostatočná pozornosť, alebo sa neuplatňujú vhodné prostriedky. Preto je v tréningovej činnosti potrebné voliť také prostriedky, ktoré sa svojím charakterom a štruktúrou približujú herným situáciám, ktoré musí hráč pravidelne riešiť v zápasoch. Znamená to, že cvičenia musíme vykonávať pod určitým časovým a priestorovým tlakom, s aktívnou účasťou spoluhráča, s modelovaním herných situácií a navodzovaním nešpecifických podmienok. Do herných situácií zapájame viac hráčov, aby sa navodila atmosféra hry a vzájomnej spolupráce. Pri zdokonaľovaní využívame súťaživé formy, alebo ich vykonávanie sťažíme pridaním prekážky (napr. odbitia do vymedzeného priestoru).
Vzhľadom na špecifikáciu volejbalu, ako športovej hry je potrebné si uvedomiť, že zameranosť cvičení nemôže mať všeobecný charakter, ale cvičenia je potrebné realizovať cielene na vybranú oblasť koordinačných schopností. Špeciálne zameraná časť tréningovej jednotky na rozvoj koordinačných schopností by mala trvať 15-20 minút. Volíme výber 4-6 cvičení s počtom sérií 3-4 a počtom opakovaní 8-10. Výber špecializujeme podľa stupňa rozvoja trénujúcich hráčov a zamerania konkrétnej tréningovej jednotky.

REAKČNÁ SCHOPNOSŤ -

Je to schopnosť rýchlo začať a následne realizovať krátkotrvajúcu pohybovú činnosť maximálnej intenzity na určitý podnet.
Vo volejbale využívane jednoduchú aj zložitú reakčnú schopnosť. Väčšinou na jednoduchý prvotný podnet, hlavne zrakový, v počiatku rozohry ostatný hráči reagujú podľa vyvíjajúcej sa situácie v už zložitých podmienkach. Táto schopnosť je využívaná vo volejbale  niekoľko krát v každej hre. Na stupeň jej použitia vplývajú faktory, ako sú: pohlavie, rozcvičenie, skúsenosti, únava, motivácia, vplyv prostredia počas hry a pod.
Cvičenia na rozvoj reakčnej schopnosti volíme vo všetkých fázach tréningovej jednotky. Na úvod ako rozvíjajúci, pre nové schopnosti, ale aj na záver ako dril v sťažených podmienkach v únave.

ROVNOVÁHOVÁ SCHOPNOSŤ -

Schopnosť zachovať rovnováhu tela, prípadne ju obnoviť po jej narušení môžeme systematickou a správne zameranou tréningovou činnosťou podstatne zlepšiť. Vo volejbale je to schopnosť bez ktorej by hráč nemohol správne zaujať svoje miesto v hre, ani cielene pôsobiť na loptu počas hry. Ako najspoľahlivejší parameter pre posudzovanie stability postoja sa ukázala  rýchlosť pohybu ťažiska. Pre rovnováhovú schopnosť je dôležitá plocha opory, senzomotorické informácie z vestibulárneho aparátu, zrakového aj kinestetického aparátu.
Samostatne hovoríme o statickej rovnováhovej schopnosti, ktorá hráčovi zabezpečuje také pevné postavenie, ktoré mu umožní okamžité zasiahnutie do hry (napr. postavenie hráča na prijme, v príprave na blok, atď.). Dôležitou časťou je aj následná dynamická rovnováhová schopnosť počas pohybovej činnosti. Príčinami narušenia, na ktoré je potrebné sa tréningom pripraviť môžu byť aj meniace sa podmienky pre konkrétnych hráčov na základe vývoja hry. Iba výborne pripravený jedinec je schopný zastúpiť aj iného spoluhráča na jeho poste v prípade záchrany akcie vo vlastný prospech.
Táto schopnosť by sa mala rozvíjať predovšetkým v polohách, ktoré sú typické pre jednotlivé posty a herné situácie.

KINESTETICKO-DIFERANCIAČNÁ SCHOPNOSŤ -

Schopnosť hráča riadiť sa v priestore a čase, vysoká presnosť pohybov a schopnosť vedome upravovať intenzitu svojich pohybov tak, aby sa riešili krízové situácie je významným stupňom hodnotenia vyspelosti hráča vo volejbale. Túto schopnosť charakterizuje výber vhodných pohybov na riešenie vzniknutých situácií, presné rozlišovanie požadovaného silového úsilia, správneho odhadu priestoru a časovej následnosti. Je to ten trénermi hľadaný "cit na priestor", "cit na časovanie pohybov", "cit na loptu", atď. Tým sa stávanú tieto schopnosti predpokladom k vysokej presnosti, precíznosti a ekonomickosti riešení herných situácií.

ORIENTAČNÁ SCHOPNOSŤ -

Je to schopnosť hráča rýchle a presne určiť svoje miesto a postavenie v priestore v každom okamihu hry. Na základe  tohoto sa volejbalista snaží pružne zareagovať a zmeniť svoje postavenie na základe postavenia spoluhráčov, protihráčov, prečíslenia či riešenia neštandardnej hernej situácie či náhle vzniknutej prekážky. Prejavuje sa vystihnutím akcie na súperovej strane ihriska, i vystihnutím predchádzajúcej akcie vlastného hráča. Hráč musí neustále sledovať hru, analyzovať ju, vyhodnotiť a prijať najvýhodnejšie riešenie. (Ideálny hráč pre každého trénera...).
Pri rozvoji tejto pohybovej kvality sa kladie dôraz na vestibulárny aparát. Svoju úlohu tu ale zohráva aj vysoká úroveň rozvoja kondičných schopností. Ak volejbalista nemá dostatok síl, akékoľvek výhodné riešenie nedokáže realizovať.

RYTMICKÁ SCHOPNOSŤ -

Schopnosť vykonávať pohyby v súlade so zadaným vonkajším rytmom alebo vo vlastnom vnútornom rytme napomáha k dosahovaniu kvalitných športových výkonov. Dosiahnutie vysokého stupňa rytmickej schopnosti umožňuje hráčovi previesť kvalitne svoje činnosti jednotlivca (rozbeh a odraz na smeč a podanie, práca blokára pri sieti, a pod.). Rovnako dôležité je však aj schopnosť meniť rytmus a to nie len v individuálnych činnostiach hráča, ale aj v rytme súhry šiestich hráčov.
 

Z týchto charakteristík vyplýva, že koordinačné schopnosti majú významné postavenie pri osvojovaní si a zdokonaľovaní pohybových zručností. Vo volejbale, kde sú podmienky premenlivé a realizácia pohybového výkonu je sťažená činnosťou súpera zohrávajú podstatnú úlohu na konečnom výsledku hry. Hráč  sa neustále prispôsobuje meniacim sa podmienkam, tvorivo nadväzuje naučené prvky do súhry a do nových pohybových reťazcov. Koordinačné schopnosti sú nie len jedným z hlavných predpokladov rýchleho a kvalitného osvojenia si a stabilizácie techniky hry, ale aj jej efektívne využívanie v súťažných podmienkach.

Bratislava - júl 2008           Miroslav VAVÁK