Únava - Každá fyzická práca, každý katabolický dej vyvoláva v organizme potrebu obnovy na úroveň pôvodnej homeostázy. Preto sa únava všeobecne chápe ako nedostatok normálnej fyziologickej funkcie. Ide v podstate o ochranný mechanizmus, ktorý je potrebný na prežitie jedinca. Narušenie celkovej homeostázy, súladu nervových, excitačných, kantraktilných a energetických procesov vedie k poklesu produkovanej sily. Podrobnejšie môžeme hovoriť o zmenách v excitačnom nápore na vyššie motorické centrá pri motivácii alebo úsilí, v rovnováhe s excitačnými a útlmovými dráhami k nižším častiam motorického neurónu, vo vzrušivosti, celistvosti elektrického prevodu na sval cez sarkolemu a t-tubulárny systém. Tiež môže ísť o dostupnosť dodávok energie a o akumuláciu metabolitov, ktoré môžu ovplyvniť motorické a elektrické procesy.

Z hľadiska tréningovej činnosti volejbalistov je dôležitý poznatok, že únava nastupuje už po 6 sekundách svalovej práce a je definovaná ako úbytok prejavenej sily. Pokiaľ sa takáto práca vykonáva iba v krátkom čase a intervaly oddychu sú medzi jednotlivými zaťaženiami dostatočné, organizmus je schopný výrazne eliminovať prejavy anaeróbneho alaktátového zaťaženia, a teda je schopný odďaľovať prejavy únavy. Ak zaťaženia trvá dlhšie a je vysoko intenzívne, je spojené s pomerne vysokou produkciou laktátu (LA). Splodiny energetického metabolizmu znižujú kyslosť prostredia, a teda klesá pH z neutrálnych 7,1 až na 6,5. Pri mimoriadne vysokom zaťažení môže klesať aj nižšie, ale tento proces sa vo fyzickom zaťažení, ktoré vyvoláva kolektívna hra volejbal, nevyskytuje. Intervaly oddychu sú dostatočné na udžiavanie hodnoty laktátu počas celého zápasu pod úrovňou 6,4 mmol.l^-1. Tieto hodnoty laktátu sme namerali až v štvrtom sete (obr. 1).

Akumulácia laktátu a zníženie pH má vplyv na viaceré funkcie v bunke, ale napr. Zistilo sa, že samotný LA nemusí byť hlavnou príčinou únavy. Ani nedostatok ATP ako zdroja energie nie je hlavnou príčinou únavy. Mechanizmus je založený na narušení uvoľňovania Ca** zo sarkoplazmatického retikula, dôjde k oslabeniu prenosu na transverzálny tubulárny systém a redukcia väzbovej kapacity Ca** na tropín spomaľuje relaxáciu vo svalovej bunke. Ide o tzv. nízkofrekvenčnú únavu. Nárast množstva zapojených motorických jednotiek prispieva k nárastu nízkofrekvenčnej únavy. Ak dochádza k zvyšovaniu frekvencie (častejšiemu zapájaniu) zaťaženia svalovej bunky, nastupuje postupné vyčerpanie iónov NA*, alebo akumulácie K* v mimobunkových priestoroch. Tento dej môže byť tiež príčinou oslabovania svalovej kontrakcie. Aj lokálna únava svalov môže ovplyvniť celkovú únavu organizmu. Vtedy ide o zmenu neutrálnej aktivácie svalu na centrálnej, kortikálnej báze, ktorá je lokalizovaná vo svaloch.

 

Obr. 1 Hodnoty laktátu počas volejbalového zápasu extraligy mužov

 

Úplné zotavenie organizmu po všetkých stránkach je proces, ktorý závisí od mnohých faktorov: intenzita a trvanie predchádzajúceho zaťaženia, zdravotný stav (fyzický aj psychický) a kondícia subjektu, činnosť počas zotavného procesu, či rôzne vonkajšie vplyvy. Zo skúseností je známe, že mierna aktivita aeróbneho charakteru podporuje regeneračný a ozdravovací proces v organizme.

 

Veková špecifikácia potrieb v tréniongovom procese -

 

Podobne významnú úlohu zohráva popri samotnom tréningu aj veková špecifikácia jednotlivých športovcov. V dorastenecom až v juniorskom veku pri rozvoji pohybových schopností a zručností spoluúčinkuje aj biologický vývoj.

Na obr. 2 je pohľad na potreby rozvoja, stavu a úrovne pohybových schopností, zručností, genetických predpokladov a vonkajšieho ovplyvnenia z hľadiska dlhodobosti podávania športového výkonu počas celej aktívnej činnosti. V zjednodušenom stave sú tu znázornené potreby na podávanie „aktívneho“ športového výkonu od začiatku riadeného tréningového procesu až po ukončenie aktívnej činnosti športovca.

Prvé roky pravidelného tréningového zaťaženia vyžadujú iné zameranie, inú organizáciu a iné pomery medzi jednotlivými faktormi, ktoré ovplyvňujú športový výkon a jeho kvalitu.

Obr. 2 Zastúpenie celkových potrieb a ich všeobecné pomery v jednotlivých rokoch na dlhodobé podávanie športového výkonu

 

         Hráč – športovec, ktorý akceptuje svoj vek (biologický ale hlavne športový), môže ešte pomerne dlho aktívne hrať aj najvyššie súťaže a byť tam platným hráčom. Ukážkou sú aj hráči po dosiahnutí 40 rokov. Sám som s takýmito už pracoval a títo hráči boli plnohodnotnými členmi družstva.

 

 

V Bratislave 15.5.2012

                                                                           Doc. Miroslav Vavák, PhD.