Dnes vám tu predkladám malú teoretickú pomôcku pre študentov – frekventantov trénerských kvalifikácií, ktorí spracovávajú aj záverečné práce. Je tu základné rozdelenie pohybových schopností, ktoré je možné zapracovať do teoretického rozboru. Je to taká malý prehľad a potom každý si musí rozpracovať tú svoju oblasť. Nie je to na prebratie v celku (okopírovanie), ale ako návod, na čo sa viac pozrieť, keď si prečítate aké sú mopžnosti.

 

Pohybové schopnosti - chápu sa ako určité pohybové predpoklady, dispozície, spôsobilosť, stránky či znaky činnosti. Medzi autorov, ktorí sa zaoberali štruktúrou a rozvojom pohybových schopností môžeme zaradiť napr. : P. Blahuša (1976), K. Feča (2000), P. Hirtza (1985), K. Měkotu (1983), R. Moravca (1990), J. Pavlíka (1996).

Pohybové schopnosti sú len jedným druhom schopností človeka. Celkove môžeme schopnosti rozdeliť do štyroch skupín:

 

1. 1.Senzorické
2. 2.Pohybové
3. 3.Intelektuá-  všeobecná inteligencia, anticipácia, taktické myslenie, improvizácia,        odborné vedomosti
4. 4.Kultúrno-umelecké – kultúra pohybu, precítenosť, interpretácia, kreácia, harmónia

 

Pohybové zručnosti – sú významnou zložkou, ktoré spolu s pohybovými schopnosťami a inými vnútornými činiteľmi vytvárajú pohybové predpoklady človeka.

Zaraďujeme ich medzi pohybové skúsenosti, ktoré tvoria tvoria medzičlánok medzi pohybovou činnosťou a pohybovými schopnosťami. Skúsenosti sú vnútornou regulačnou podmienkou pre pohybovú činnosť a sú dôležitými charakterizujúcimi znakmi človeka. Vznikajú v motorickom procese. Sú to naučené, nacvičené, osvojené činitele. Skúsenosti sú na rozdiel od pohybových schopností špecifickejšie, vzťahujú sa bezprostredne na podmienky, v ktorých vznikli a v nich sa aj uplatňujú. Zväčša sú aj relatívne menej trvalé ako schopnosti a aj keď boli osvojené veľmi pevne, po istom čase sa zabúdajú.

Medzi pohybové skúsenosti zaraďujeme vedomosti, pohybové návyky a pohybové zručnosti. Diferencujeme ich podľa stupňa úrovne a spôsobu naučenia sa pohybovým skúsenostiam.

 

Kondičná príprava:

 

Kondícia – výsledok kondičnej prípravy, stav organizmu, ktorý je podmienený radom funkčných, motorických a čiastočne aj psychických faktorov, ktoré určujú výkonnosť športovca

 

Kondičná príprava (tréning) – je zložkou športového tréningu, ktorá je zameraná na vyvolanie adaptačných zmien v organizme športovca, predovšetkým zo zameraním na rozvoj pohybových schopností (kondičného charakteru). (E.Laczo,2007; Vavák, 2011)

Kondičná príprava je zameraná najmä na získanie energetického a funkčného potenciálu športovca. V kondičnej príprave sa zameriavame na rozvoj silových, rýchlostných, vytrvalostných i pohybových schopností. Napriek tomu že v tejto časti športového tréningu rozvíjame energetický a funkčný potenciál športovcov, pomocou koordinačne menej náročných pohybových prostriedkov sa rozvoju koordinačných schopností nemôžeme vyhnúť. Pretože aj rozvíjanie kondičných schopností je čiastočne spojené sa základnými prvkami riadenia pohybových prejavov, ktoré vytvárajú aj podmienky na zvládnutie zložitejších technických a koordinačných štruktúr. Tieto tendencie sa prejavujú aj v súčasných modeloch štruktúry pohybových schopností. Napr. MĚKOTA (2000) rozlišuje kondičné schopnosti (energetické), hybridné schopnosti (zmiešané) a koordinačné (informačné) schopnosti. Takéto rozdelenie je prijateľné, ale treba si súčasne uvedomiť, že všetky pohybové schopnosti sú čiastočne ,,hybridné´´, lebo obsahujú energetickú aj riadiacu zložku. Rozvoj sily sa dá dosiahnuť pomocou zväčšenia svalového prierezu alebo pomocou zdokonalenia vnútrosvalovej a medzisvalovej koordinácie (zapojenie väčšieho počtu motorických jednotiek na báze riadiacich mechanizmov). Z toho aspektu môžeme hovoriť o úlohách kondičnej prípravy v širšom a v užšom zmysle.

 

Úlohy kondičnej prípravy:

-                      v širšom zmysle zabezpečiť zodpovedajúci úroveň rozvoja všestranného pohybového potenciálu športovca (kondičných a koordinačných schopností, flexibility a širokého spektra pohybových zručností a návykov), ktorý mu umožní osvojenie racionálnej techniky, taktiky a využitie osobných predpokladov na dosiahnutie vysokej úrovne športového majstrovstva;

-                      v užšom zmysle rozvinúť energetický a funkčný potenciál športovca a systematicky pôsobiť v smere rozvoja všeobecných a špeciálnych pohybových schopností v súlade s požiadavkami športového výkonu;

-                      zvýšiť schopnosť organizmu športovca znášať narastajúce tréningové zaťaženie (t.j. rozvoj funkčných a psychických predpokladov, upevňovanie zdravia a prevencie pred zranením, kompenzácia voči špeciálnemu jednostrannému zaťaženiu).

 

Kondičné schopnosti- sú tie pohybové schopnosti, ktoré sú výrazne podmienené predovšetkým funkčnými a energetickými možnosťami organizmu športovca (srdcovo-cievny, dýchací, nervovo-svalový systém a pod.) Delenie:

 

Vytrvalostné schopnosti – schopnosť dlhotrvajúco vykonávať pohybovú činnosť na určitej úrovni intenzity bez zníženia jej efektívnosti. Vytrvalostné schopnosti sa opierajú predovšetkým o aktiváciu oxidatívneho (aeróbneho)energetického systému. Významnú pozíciu má aj laktátový energetický systém pri krátkodobej, ale aj pri strednodobej vytrvalosti Objektívne informácie o aktuálnych intenzitách činnosti na úrovni aeróbneho a anaeróbneho prahu, ako aj na úrovni VO_2max  patri medzi východiská pri tvorbe aeróbneho tréningového zaťaženia. V spojitosti s adekvátnou pulzovou hodnotou, s úrovňou laktátu a s percentom využitia maximálnej spotreby kyslíka sa skompletizuje poznatkový fond o možnosti intraindividuálneho riadenia vytrvalostného tréningu (MORAVEC a kol., 2004).

 

Rozdelenie vytrvalostných schopností (J. Šimonek – A. Zrubák a kol., 2003):

-                      aeróbna vytrvalosť – schopnosť vykonávať obsahovo ľubovoľnú pohybovú činnosť v takej intenzite (mierna, stredná) a v trvaní (od 2 až 3 minút do niekoľko hodín), pri ktorom sa potrebné množstvo energie v organizme uvoľňuje v prevažnej miere oxidatívnou cestou. Pri dlhodobej a strednodobej vytrvalosti dominantným spôsobom sa uplatňuje kyslíkový systém – energia sa získava oxidatívnym spôsobom

-                      anaeróbna vytrvalosť – obsahuje tzv. krátkodobú vytrvalosť s hornou hranicou trvania 2-3 minúty, vytrvalosť v rýchlosti trvajúca v rozpätí 5-20 sekúnd, vytrvalosť v sile s modifikáciou predchádzajúcich dvoch foriem.

Najdôležitejším znakom krátkodobej vytrvalosti je prevažne anaeróbny spôsob uvoľňovania energie aktivizáciou laktátového (LA) systému. ATP, ktorý je bezprostredným zdrojom energie pracujúcich svalov, sa získava zo svalového glykogénu bez prístupu kyslíka.

 

 

 

VO_2max –  maximálna spotreba kyslíka je najvyššie množstvo kyslíka, ktoré je organizmus pri intenzívnom telesnom zaťažení schopný prijať za minútu. Úroveň sa uvádza buď v absolútnych hodnotách ( l. min^-1) alebo prepočítaná na kg telesnej hmotnosti (ml.min^-1.kg^-1). Množstvo energie, ktoré je jedinec schopný využiť, udáva množstvo energie, bude k dispozícii pre svalovú prácu. V priemere dosahuje netrénovaná populácia hodnoty prepočítané na kg telesnej hmotnosti okolo 43 ml/kg^-1.min^-1 a vytrvalostný športovci v priemere okolo 80 ml/kg^-1.min^-1  aj viac. Ligový futbalový hráč slovenskej najvyššej futbalovej ligy dosahuje hodnoty prepočítané na kg telesnej hmotnosti  v priemere okolo 60 ml/kg^-1.min^-1 .

 

Rýchlostné schopnosti – je to pohybová schopnosť vykonávať krátkotrvajúcu pohybovú činnosť (do 20 s) v daných podmienkach (konštantná dráha alebo čas, bez odporu, alebo len s malým odporom) čo najrýchlejšie. Jedná sa o činnosť maximálnej intenzity, ktorá si vyžaduje vysokú koncentráciu vôľového úsilia (Choutka – Dvalil, 1991).

Miera ovplyvniteľnosti dedičných faktorov rýchlostných schopností je z kondičných, resp. kondično-koordinačných schopností nižšia. V literatúre sa uvádza, že dynamika zmien napr. bežeckej rýchlosti je počas dlhodobej športovej prípravy na úrovni 10-15%. Pri rýchlostných prejavoch so zmenami smeru alebo v kombinácii s vytrvalosťou v rýchlosti sú ročné prírastky o niečo vyššie, ale nedosahujú mieru možností v rozvoji vytrvalostných a silových schopností.

 

Rozdelenie rýchlostných schopností (podľa väčšiny autorov):

-                      acyklické – štartová rýchlosť, odrazová rýchlosť, hráčska rýchlosť, vrhačská rýchlosť...

-                      cyklické   – akceleračná rýchlosť, maximálna rýchlosť, frekvenčná rýchlosť, vytrvalosť v rýchlosti, hráčska cyklická rýchlosť, rýchlosť so zmenami smeru...

-                      reakčné rýchlostné schopnosti (zaraďujeme medzi koordinačné schopnosti, podnety môžu byť dotykové, zrakové, zvukové)  – jednoduchá reakcia, výberová reakcia

 

Silové schopnosti – maximálne úsilie (snaha), keď sval ešte môže vykonať jednoduchú kontrakciu. Jednoduchá svalová sila je napríklad schopnosť prekonať odpor. Vo všeobecnosti delíme silové schopnosti na maximálne silové a rýchlostno-silové schopnosti, ktoré sú pri rozvoji úzko späté s relatívne malým objemom práce, malými metabolickými požiadavkami, ale s maximálnou intenzitou, a na silovo-vytrvalostné schopnosti, ktoré sú obyčajne spojené s príznakmi únavy a s veľkým objemom zaťaženia.

-                      maximálna sila – určuje veľkosť najväčšieho brzdiaceho alebo prekonávaného odporu, alebo najvyššia tenzie pri statickom svalovom režime

-                      rýchla a výbušná sila –  určuje nielen veľkosť sily, ale aj časový úsek, za ktorý športovec dosiahne určité percento svojej maximálnej sily. Je určovaná čiastočne veľkosťou maximálnej sily a riadiacimi vnútrosvalovými a medzisvalovými mechanizmami.

-                      vytrvalostná sila – určuje percento maximálnej sily a dlhšie trvajúca svalová činnosť. Je čiastočne spojená s maximálnou silou, ale aj s vytrvalosťou aeróbneho a anaeróbneho charakteru.

 

 

Koordinačné schopnosti- sú predpoklady, ktoré sú spojené predovšetkým s riadením a reguláciou pohybovej činnosti. Kladú zvýšené nároky na jednotlivé analyzátory, CNS a menšie na energetický systém.

 

Delenie koordinačných schopností (R. Moravec, 2007):

-                      reakčné schopnosti – schopnosť reagovať štandardnou alebo neštandardnou pohybovou činnosťou na určitý akustický, vizuálny, taktilný či kynestetický podnet alebo zložitú zmenu situácie,

-                      rovnováhové schopnosti – schopnosť udržať telo v relatívne pokojnom postoji, obnoviť rovnováhu po rýchlych a nečakaných zmenách polohy tela, resp. balansovať s predmetom,

-                      (priestorovo) orientačné schopnosti – schopnosti adekvátne meniť polohu a pohyby tela v priestore a čase, vzhľadom na zadefinované postavenie alebo pohybujúci sa objekt a inú situáciu, schopnosť rýchlejšie sa učiť,

-                      (kinesteticko) diferenciačné schopnosti – schopnosti jemne rozlišovať a nastavovať pri riadení pohybovej činnosti jednotlivé silové, priestorové a časové parametre; schopnosť prejavujúce sa i v špecifických pocitoch ,,vody, lopty, snehu, ... ´´ ktoré v značnej miere podmieňujú športový výkon v niektorých športových odvetviach,

-    rytmické schopnosti – schopnosti vystihnúť, napodobniť časové a dynamické členenie pohybu, resp. realizovať vhodný rytmus pohybu zvnútornený vo vlastných predstavách.

Kondično-koordinačné schopnosti (hybridné)- zaraďujeme okrem rýchlostných i pohyblivostné schopnosti (flexibilitu), ktoré niektorý autori vyčleňujú relatívne samostatne, lebo sa z tejto štruktúry čiastočne vymykajú (MĚKOTA – BLAHUŠ,  1983;  BOS,  1986;  MĚKOTA  -  NOVOSAD,  2005).

-  flexibilita (pohyblivosť)  – schopnosť, ktorá umožňuje športovcovi plynulé a ľahké vykonanie pohybov v určitom kĺbe alebo kĺbovom systéme s požadovanou rýchlosťou a v optimálnom rozsahu

Bratislava 12.7. 2012, Miroslav VAVÁK